Diaľnicu D1 s rýchlostnou cestou R1 zatiaľ štvorpruhová cesta nespojí, ako nereálne sa ukázalo aj prepojenie cez Donovaly. Aj takéto závery priniesla koncepčná štúdia, ktorú pripravilo Ministerstvo dopravy SR na posúdenie možnosti severojužného cestného prepojenia na strednom Slovensku. Informoval o tom hovorca ministerstva dopravy Martin Petro.
Zo štúdie vzišlo sedem odporúčaní vrátane toho, že do budúcna je lepšie pracovať na prepojení severu a juhu cez Turiec a trasu cez Donovaly vyškrtnúť z projektov transeurópskej dopravnej siete TEN-T.
„Potenciál celého koridoru sme testovali dopravným modelom a následne aj tzv. CBA, teda analýzou nákladov a prínosov. Kritériá medzinárodného cestného koridoru TEN-T najvyššieho európskeho významu však nenapĺňa žiadny z posudzovaných variantov, keďže intenzity tranzitu medzi severom a juhom sú nízke,“ zhodnotili závery štúdie jej autori z rezortu dopravy.
Pokračovanie rýchlostnej cesty R1 z Ružomberka cez Donovaly do Slovenskej Ľupče sa podľa rezortu dopravy ukázalo ako nereálne. Dôvodom sú vysoké náklady na projekt, ktoré odhadli na viac ako dve miliardy eur. Navyše cesta plná tunelov a estakád by značne zasiahla územie Národného parku Nízke Tatry, priblížil Petro.
Skúmali štyri možnosti prepojenia
V rámci koncepčnej štúdie skúmal rezort dopravy štyri možnosti prepojenia D1 s rýchlostnou cestou R1. Ako ďalej informoval Petro, pomer prínosov a nákladov vychádzal pri každom variante v plnom profile výrazne pod hranicou, kedy je projekt považovaný za návratný.
Ministerstvo dopravy preto bude musieť hľadať úspornejšie riešenia. Ako najvhodnejšia sa zatiaľ rezortu dopravy zdá trasa medzi Martinom a Žiarom nad Hronom, teda plánovaná R3.
Ministerstvo dopravy v štúdii skúmalo aj to, ako by malo severojužné prepojenie pokračovať ďalej až po hranice s Maďarskom. Ako najvhodnejšie sa ukázalo prepojenie po trase Žiar nad Hronom – Tlmače – Levice – Šahy, teda sčasti po existujúcej R1 a sčasti v koridore dnešných ciest prvej a druhej triedy.
„Samozrejme, to, že najlepšie vychádza trasa okolo Levíc, neznamená, že sa tam teraz začnú stavať nové cesty. Najprv je potrebné vypracovať plnohodnotnú štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá presne určí trasovanie a povie, či treba vybudovať nové rýchlostné cesty, či cesty I. triedy, alebo len modernizovať súčasné, prípadne ktoré obchvaty budovať,“ dodali autori štúdie z rezortu dopravy s tým, že odporúčajú ďalší postup koordinovať aj so susedným Maďarskom.
