Bezpečnostná rada OSN v stredu (15. 11.) prijala rezolúciu, v ktorej vyzvala na „urgentné a rozsiahle humanitárne pauzy a koridory po dostatočný počet dní“ v boji medzi Izraelom a radikálnym islamistickým hnutím Hamas v palestínskom pásme Gazy, aby sa k civilistom mohla dostať humanitárna pomoc.
Informovali o tom agentúry, podľa ktorých je to prvá rezolúcia BR OSN týkajúca sa terajšieho konfliktu medzi Izraelom a Hamasom. Izraelské ministerstvo zahraničia podľa serveru Haarec rezolúciu odmietlo so slovami, že pre takéto opatrenia nie je miesto, kým Hamas drží rukojemníkov.
Pätnásťčlenná Bezpečnostná rada tak prekonala patovú situáciu, keď sa pred tým štyrikrát neúspešne pokúsila o prijatie rezolúcie, upozorňujú agentúry.
Rezolúciu, ktorú vypracovala Malta, Bezpečnostná rada prijala 12 hlasov, pričom sa traja jej stáli členovia s právom veta – Spojené štáty, Británia a Rusko – zdržali hlasovania.
BR OSN ďalej vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov zadržaných Hamasom a ďalšími skupinami v Gaze, podotkla agentúra Reuters.
Patová situácia v BR OSN sa podľa nej do veľkej miery týkala toho, či v texte vyzvať na „humanitárnu prestávku“, alebo na „prímerie“.
Pauza je vo všeobecnosti považovaná za menej formálnu a kratšiu ako prímerie, píše Reuters. USA podľa agentúry podporujú pauzu, zatiaľ čo Rusko presadzuje prímerie. Bezpečnostná rada OSN je od začiatku vojny medzi Hamasom a Izraelom paralyzovaná vnútornými rozpormi, píše agentúra AP.
Spory sú medzi USA, Čínou a Ruskom
Platí to podľa nej najmä pre Čínu a Rusko, ktoré chcú okamžité prímerie. USA však volajú po humanitárnych prestávkach, ale sú proti zmienkam o prímerí, proti ktorému sa dôrazne stavia ich spojenec Izrael.
Izraelský veľvyslanec pri OSN Gilad Erdan vo vyhlásení uviedol, že rezolúcia Bezpečnostnej rady je „odtrhnutá od reality“. Skritizoval fakt, že BR OSN „neodsúdila, dokonca ani nespomenula, masaker spáchaný Hamasom 7. októbra“.
Prijatá rezolúcia podľa agentúr neodsudzuje akcie Hamasu, ktorý 7. októbra podnikol na Izrael brutálny útok. Podľa izraelských úradov zahynulo 1200 ľudí a radikáli odvliekli do Gazy okolo 240 rukojemníkov.
Izrael následne začal masívne bombardovanie pásma Gazy, na ktoré nadviazala pozemná operácia izraelskej armády.
Cieľom akcie je podľa Tel Avivu likvidácia Hamasu. Podľa palestínskych úradov zomrelo v pásme Gazy vyše 11-tisíc ľudí, z toho dve tretiny sú ženy, deti a maloletí. Presnú bilanciu mŕtvych nie je možné nezávisle overiť. V pásme Gazy panujú katastrofické humanitárne podmienky.
