Hokejisti Michaloviec strávili prvú reprezentačnú prestávku na predposlednom jedenástom mieste. Po mesiaci, pred ďalším blížiacim sa asociačným termínom, je situácia v mužstve zo Zemplína diametrálne odlišná.
Michalovské líšky nenašli premožiteľa vo všetkých siedmich dueloch v rade a zisk 21 bodov ich katapultoval na tretiu priečku Tipos extraligovej tabuľky. „Myslím si, že určite bol na stole aj môj odchod, keďže jedenáste miesto a športové výsledky nezodpovedali mojim predstavám, a ani predstavám vedenia a fanúšikov,“ vraví 35-ročný tréner Dukly Peter Kudelka.
Aj napriek vydarenej šnúre, druhý najmladší kouč v najvyššej súťaži, nelieta v oblakoch. Ako v rozhovore pre RTVS priznáva, najdôležitejšia časť sezóny, ktorá ukáže, ako na tom mužstvo je, ešte len prichádza.
Bez jedného zápasu máme za sebou odohranú polovicu základnej časti. Ako ju z pohľadu Michaloviec hodnotíte?
Prvá polovica prvej polovice bola fáza, v ktorej sa mužstvo spoznávalo, pretože naše predsezónne obdobie nebolo úplne ideálne. Pred začiatkom súťaže sme ešte menili káder na kľúčových pozíciách a hľadali svoju tvár.
Do prvej reprezentačnej prestávky výsledky neboli dobré, hoci hra zniesla kritéria, ale neboli sme schopní vyhrávať zápasy. Na druhej strane je dobré, že po reprezentačnej prestávke sme našli hernú pohodu a sme radi, že sa nám aktuálne darí a ťaháme sériu siedmich víťazstiev. Verím, že preklenutie do druhej polovice súťaže bude podobné. Prvá štvrtina bolateda slabšia, druhá lepšia.
Pomohol im aj spoločný teambuilding
Počas prvej reprezentačnej prestávky ste figurovali na predposlednom jedenástom mieste so ziskom osemnástich bodov. Od návratu ťaháte šnúru siedmich víťazstiev a uzatvárate prvú trojku. Čo sa zmenilo?
Nezmenili sme toho veľa, dá sa povedať, že sme nezmenili nič. Chlapcom sme vštiepili takú sebadôveru – nech sme trpezliví, nech pracujeme a všetko čo má prísť sa nám vráti a príde.
Všetko sa teraz otočilo v náš prospech, hráči našli hernú pohodu. Dlhší čas sme teraz nemenili päťky, a tak je medzi chlapcami súhra. Taktiež nám idú špeciálne tímy, čo je vždy rozhodujúcim faktorom.
Pomohol aj spoločný teambuilding vo Vysokých Tatrách?
Do určitej miery mohol pomôcť, ale určite pomohlo to, že sme vždy hráčom dôverovali a verili v proces a postupné zlepšenie. My chceme byť pracovitý tím, takže dôležitá bola najmä tvrdá práca. Všetko do seba pekne nadviazalo. Spomenúť musím aj to, že sa nám do zostavy vrátil Chase Pearson, ktorý mal počas októbra zdravotné problémy a Martin Bodák do obrany.
Koncom októbra ste na tlačovej konferencii, a rovnako tak aj klub na sociálnej sieti, poukazovali na zlú kvalitu ľadu na zimnom štadióne. Zlepšil sa tento stav?
Zlepšilo sa to. Domnievam sa, že aj vďaka tomu majú naši hráči väčšie sebavedomie, pretože úroveň tréningu je na oveľa vyššej úrovni ako predtým. Aj to je jeden z faktorov, ktorý nám pomohol.
Čerstvý vánok priniesol aj navrátilec Radovan Puliš. Súhlasíte?
Určite áno, pretože Radovan vedel, čo sa nám podarilo minulú sezónu a bol súčasťou emócie, ktorú sme zažili. Dva týždne pred reprezentačnou prestávkou sme boli v kontakte a som veľmi rád, že ho to ťahalo práve do Michaloviec.
V siedmich zápasoch zaznamenal desať bodov, čo je dôkazom toho, že skutočne vánok priniesol a vytvoril veľmi solídnu druhú formáciu.
Prečo sa rozhodol práve pre návrat do Michaloviec?
Nechcem, aby to znelo nejako namyslene, ale pri príchode Puliša zohrali úlohu aj naše veľmi dobré vzťahy. Vzájomná dôvera sa potom pretavuje aj do výkonov na ľade.
Dukle teraz hokej chuti, aké sú jej ďalšie ciele?
Cieľom je pokračovať v tréningu, zlepšovať sa v detailoch, v našom systéme a udržať si pozitívnu atmosféru. Ešte odohráme dva zápasy a budeme mať ďalšiu reprezentačnú prestávku. Daugaviņš pôjde do lotyšskej reprezentácie, Bodák a Škorvánek do nášho národného tímu, takže nebudeme v kompletnom zložení, ale veríme, že tvrdým tréningom pripravíme mančaft na veľmi dôležité vianočné obdobie, kedy sa za sebou odohrá množstvo dôležitých stretnutí.
Počas nasledujúcej prestávky sa chceme dobre pripraviť, aby sme boli schopní zbierať body, pretože v regionálnych kolách budú našimi súpermi mužstvá (Spišská Nová Ves a Košice), ktoré sú v prvej trojke. Určite taktiež chceme doplniť sily. Bude to taký rekondičný mikrocyklus, budeme sa zameriavať na kondíciu.
V období, keď sa Dukle až tak nedarilo, ste viackrát skloňovali zbytočné vylúčenia na vašej strane. Ak nerátame posledný duel so Zvolenom (10 vylúčení), tak sa vám disciplínu podarilo výrazne zlepšiť. Čo je za tým?
Mali sme veľmi veľa nových hráčov, ktorí prišli zo zahraničia. Cudzinci si museli zvykať na nové podmienky, novú kultúru a iný štýl pískania. Rozhodcovia majú tiež v úvode sezóny nejaké pokyny, ako sa majú správať.
Skúšali sme pokuty, ukazovali sme si ich na videách. Potom sme o fauloch jednoducho prestali hovoriť a problém zmizol.
Jasnou jednotkou v bránke je Stanislav Škorvánek, ktorý odchytal dvadsať duelov, pričom Vladimír Glosár zasiahol len do štyroch stretnutí. Neobávate sa jeho prílišného vyťaženia?
Máme to rozdelené v pomere 1:6. V predpovediach nám vychádza, že Glosár by mal odchytať osem až desať zápasov. Uvidíme, či ten pomer zvýšime alebo neznížime. Pomer je taký rozumný pre obidvoch. Glosár je v lige nováčik, takže potrebuje získať skúsenosti.
Útočník Chase Pearson svojimi výkonmi potvrdzuje, že je rozdielovým hráčom. Mnoho zahraničných hokejistov sa netají tým, že extraligu vnímajú ako prestupnú stanicu do lepších líg. Neobávate sa záujmu zahraničných klubov ešte počas tejto sezóny?
Nebol by som prekvapený, ak by tomu tak bolo. Chase má platnú zmluvu do konca sezóny, takže si myslím, že ostane u nás a nie je možné, aby niekde odišiel. Verím, že bude do konca sezóny pracovať pre Duklu Michalovce.
Aké sú jeho najväčšie prednosti?
Chase je veľký profesionál, atlét v pravom slova zmysle. Je to hráč, ktorého v mužstve chcete mať. Vždy je pozitívne naladený a na ľade robí veci, ktoré od neho chcete. Niet divu, že mu v NHL Detroit dvakrát predĺžil zmluvu. To, že bol blízko NHL, niekde medzi NHL a AHL, je veľmi cítiť. Takto má vyzerať zahraničný hráč v slovenskej lige. Svojím prístupom, výkonmi a správaním je rozdielový a jeho prínos je obrovský.
Rusi neodišli kvôli Daugaviņšovi
Osemnásťročný obranca Milan Pišoja dostáva príležitosť v prvej obrane, nasadzujete ho aj do presiloviek. Čo si od neho do budúcnosti sľubujete?
On má s Duklou podpísaný dlhoročný kontrakt. To, že hrá v prvej formácii s veľmi skúseným obrancom Senom, je aj pre neho veľmi veľkou skúsenosťou. Sena Acolatse má dlhoročnú prax v najlepších európskych ligách a my ho dávame naschvál aj do prvej formácie k týmto hráčom. Milan je veľmi snaživý chlapec, ktorý sa chce zlepšovať. Tvrdo na sebe pracuje a má veľké predpoklady stať sa skvelým profesionálnym hokejistom. Hoci má pred sebou ešte kus práce, verím, že vďaka svojej cieľavedomosti sa mu to aj podarí.
Veľkú pozornosť si vypýtal príchod Lotyša Kasparsa Daugaviņša. Prináša aktuálne mužstvu to, čo ste od neho očakávali?
Vedeli sme, že nehral v prípravnom súťažnom období a bude potrebovať šesť až osem týždňov na to, aby sa dostal do fyzickej formy v rámci tréningu na ľade a aby sa vžil s prostredím.
V máji počas MS hral svoj najlepší hokej v kariére a je len otázkou času, kedy sa dostane do rovnakej formy. Som rád, že bodovo, ale aj svojimi výkonmi, rastie od zápasu k zápasu. Verím, že mu to vydrží. Ako som mal možnosť sa s ním zhovárať, tak sa mu v Michalovciach veľmi páči. Býva pri Zemplínskej šírave, má kontrakt na dva roky, takže je spokojný.
Aj vďaka nemu sme sa dostali tam, kde teraz sme. Ako ste povedali, boli sme predposlední a nevyzeralo to s nami dobre. Teraz sme tretí a aj on je súčasťou nášho výkonnostného aj výsledkového progresu.
Obranca Marek Korenčík je na hosťovaní v Slovane do konca roka. Aká je situácia okolo neho?
Uvidíme. Niekde som sa dočítal, že najradšej by ostal v Slovane, takže uvidíme. Momentálne sa témou Korenčíka nezaoberáme. Nech sa mu v Slovane darí.
Ak sa ešte vrátime na začiatok ročníka. Duklu opustila dvojica Rusov: Pereskokov a Glazkov. Nedalo sa nevšimnúť si, že medzi fanúšikmi sa začalo šíriť, že je to spôsobené príchodom Daugaviņša. Môžete k tomu povedať viac?
Sú to dva rôzne príbehy – príchod Daugaviņša a odchod Rusov. Príchod Daugaviņša sa upiekol až po tom, čo chalani odišli. Nebola tam žiadna spojitosť. Pokiaľ viem, tak Pereskokov sa dokonca pozná s Daugaviņšom.
Medzi zranenými dlhodobo figurujú Max Newton, ktorý má zlomenú nohu, Patriks Zabusovs a Dávid Buc. Aký je ich aktuálny zdravotný stav? Kedy by sa mohli vrátiť na ľad?
Čo sa týka Maxa, tak ide o dlhodobé zranenie. Jeho návrat vidíme až niekedy po novom roku. Zabusovs a Buc budú pripravení už teraz v piatok, uvidíme, aká bude napokon zostava.
V 23. kole ste doma naložili Slovanu desať gólov. Vy ako rodený Bratislavčan, ako vnímate tieto súboje?
Neprežívam to nejako špeciálne vo vzťahu k svojmu pôvodu alebo tomu, že som odchovancom Slovana. V dueli bolo dôležité získať tri body. To, že zápas skončil 10:1, bolo viac atraktívne pre divákov. Pre nás sú vždy dôležité tri body a je jedno, či sa vyhrá 10:1 alebo 1:0. Neprežíval som to teda nejako špeciálne.
Teší ma, že ľudia sa za mňa postavili
V jednom z rozhovorov ste povedali, že vám správna rada počas nevydareného obdobia vyjadrila podporu. Bol v hre aj váš odchod zo Zemplína?
Myslím si, že určite bol na stole aj môj odchod, keďže jedenáste miesto a športové výsledky nezodpovedali mojim predstavám, predstavám vedenia a fanúšikov. O to viac ma teší, že ľudia sa za mňa postavili a rovnako tak aj hráči svojimi výkonmi.
Pohrávali ste sa teda aj vy s myšlienkou, že by ste obrazne povedané „ponúkli svoju hlavu“?
Situácia určite nebola jednoduchá, zažíval som ju prvýkrát. Určite som mal aj takéto myšlienky, najjednoduchšie by bolo zbaliť kufre a odísť, ale som rád, že som zabojoval, s podporou z vonku a podporou vedenia ostal v Michalovciach, a vytiahli sme to na lepšie priečky. Všetci naďalej vieme, že sme ešte len v polovici cesty, druhá polovica základnej časti bude veľmi náročná a ukáže nám, na čom naozaj sme.
Vlani ste s Duklou ako pomerne neznámy tréner napísali veľmi pekný príbeh, keď ste boli len krôčik od finále. Cítite na svoju osobu väčší tlak? Neuplietli ste si na seba tak trocha bič, keďže teraz sú očakávania od vás oveľa vyššie?
Áno, sú, ale profesionálne sa môžete posúvať len vtedy, keď budete neustále pod tlakom, či už samého seba alebo okolia. Ak by to bolo jednoduché a bol by som v komfortnej zóne, tak by som sa nikde neposúval.
Bol by som sám na seba zlý, keby som si nedával najvyššie ciele. Je to teda taký dobrý bič, ktorý ma neustále motivuje, aby som mužstvu dával sto percent.
Patríte medzi mladých trénerov, máte len 35 rokov. V kabíne velíte hráčom, ktorí sú vaši rovesníci, prípadne sú od vás aj starší. Ako si u nich získavate autoritu a rešpekt?
Vždy je to o tom, že sa treba k hráčom správať partnerským spôsobom fungovania, ktorý je postavený na vzájomnej dôvere a rešpekte. Potom sa vám to vráti. Verím, že správať sa k ľudom slušne, neklamať a vypočuť si aj názor druhej strany je vždy najlepšia cesta. Tí hráči sú takí skúsení a profesionálni, že vzťahy sú veľmi korektné a v prospech veci.
