Tragédia na Filozofickej fakulte UK v Prahe má 14 obetí, pätnástym mŕtvym je páchateľ. Polícia pracovala na identifikácii obetí celú noc, ani jedna nie je zo zahraničia. Celú noc tiež pokračovali policajné práce v budove školy.
Polícia v súvislosti s tragickou udalosťou prijala v piatok (22. 12.) celorepublikové preventívne opatrenie zamerané na školy a mäkké ciele. Upozornila, že v teréne budú aj policajti s dlhými zbraňami.
Ako vyzerá policajný zásah priamo mieste? Ako sa ochraňujú takzvané mäkké ciele a ako rýchlo vie nastúpiť špeciálne komando? O tom všetkom sa s bývalým šéfom slovenskej polície Štefanom Hamranom rozprávala Soňa Weissová z Rádia Slovensko.
Vy ste boli v službe, keď sa strieľalo u nás v bare na Zámockej. Čo sa pri takejto udalosti deje v hlave policajta?
Policajti sú na tieto situácie cvičení, vnímajú to inak ako bežný občan. Musia si zachovať chladnú hlavu, pretože sa od nich očakáva nejaké riešenie. Majú určité algoritmy, ktoré na mieste činu musia dodržiavať.
Keď hovoríme o špeciálnych zložkách alebo špecializovaných útvaroch, ktoré sú na to naozaj špeciálne cvičené, tak tí tieto scenáre majú nacvičované priebežne. Bol som aj predsedom organizácie Atlas, kde scenár s osamelým strelcom v školskom prostredí nacvičoval pomerne často.
Na Slovensku sme mali niekoľko medzinárodných cvičení aj so zahraničnými partnermi, kde sme sa zamerali na konkrétne tieto scenáre. Česká polícia konkrétne útvar rýchleho nasadenia, organizoval aj masové cvičenia tohto typu. Niekoľko stoviek rukojemníkov z prostredia školy nasadzovali a zachraňovali v rámci týchto scenárov.
Takže špeciálne a špecializované sily sú na tieto scenáre pripravené, myslím si, že celkom dôkladne. Problém je vždy čas a priestor, v ktorom sa tie jednotky musia pohybovať. To znamená, že v reálnom čase sa musia vedieť dostať na miesto činu. Ak nie, tak to zostáva na policajtov prvého kontaktu, čo vždy skomplikuje situáciu.
Hovoríte o školskom prostredí. To je spleť chodieb, učební a hlavne študentov v podobnom veku, ako bol páchateľ. Ako to vyzeralo priamo na filozofickej fakulte nevieme, ale skúsme si to tak nejak popísať. Ako polícia môže v takomto zložitom prostredí postupovať?
Na miesto najskôr príde služba prvého kontaktu, čo sú spravidla policajti obvodných oddelení a pohotovostných motorizovaných jednotiek. Potom, v podmienkach Slovenskej republiky, nastupujú buď pohotovostné policajné útvary, ktoré sú lepšie cvičené na tieto situácie. Na záver prichádza útvar osobitného určenia, ktorý sa špecializuje na tieto zásahy.
Uzatvára sa okamžite vnútorný perimeter, vytvárajú sa dva, čo je dôležité a tým pádom dostávate situáciu pod kontrolu. Ak príde polícia na miesto v čase, keď sa doslova a dopísmena popravujú rukojemníci, tak nemá na výber. Musí dynamicky preniknúť do cieľového priestoru a okamžite zamerať všetky svoje sily a prostriedky na to, aby eliminovala strelca.
Ak tam je priestor na manévrovanie, napríklad sú tam vytvorené podmienky na policajné vyjednávanie, tak na to sú špeciálne cvičení vyjednávači. Tí sa snažia vytvoriť podmienky na to, aby ukončili násilné konanie, zdržali ho a aby sa polícia pripravila na prípadné dynamické preniknutie do priestoru za účelom eliminácie páchateľa.
Potom začína prehľadávanie priestoru a rôzne postintervenčné opatrenia. V prípade, ak došlo k streľbe, treba sa venovať osobám, ktoré prežili incident.
Ešte okolo štvrtej hodiny ráno sa podľa reportérov Českej televízie v budove fakulty svietilo. Predpokladali, že kriminalisti tam ešte zaisťujú stopy v komplexe miestností a spletí chodieb. Čo sa takto zvykne diať priamo na mieste, ako dlho to môže celé trvať?
Bude to trvať dovtedy, kým neprepátrajú celý priestor a nevyhlásia ho za bezpečný. Robia sa tam najmä pyrotechnické prehliadky. Ak sa nemýlim, boli tam aj informácie, že mohla tam byť prítomá aj nejaká výbušnina, bol tam celý arzenál zbraní.
Preveruje sa, či tam nie sú prípadne nejakí komplici, a to, samozrejme, potrvá. Polícia to musí spraviť precízne, aby mohla vyhlásiť priestor za bezpečný.
Spomínali ste rozsiahle cvičenia aj v Českej republike. Dá sa vlastne na niečo takéto pripraviť? Sú bezpečnostné zložky pripravené, keď s tým v teréne nemajú skúsenosť?
To by som nepovedal, pretože tie scenáre, v ktorých sa tieto situácie nacvičujú, sú naozaj veľmi reálne. Policajti, ak absolvujú také cvičenia, tak presne vedia, ako majú postupovať priamo na mieste.
V rámci organizácií ako je Atlas si špeciálne jednotky, ktoré priamo zažili takú situáciu, vymieňajú svoje skúsenosti a prípady sa analyzujú. Tam máme k dispozícii aj zábery, ktoré široká verejnosť k dispozícií nemá. Takže z tých prípadov sa špeciálne jednotky vedia poučiť.
Už samotné zaradenie na špeciálnu jednotku je také, že ľudia v nich podliehajú veľmi prísnym psychotestom. Musia mať taký psychologický profil, aby takéto situácie zvládli. Nemôžu tam slúžiť ľudia, ktorí podľahnú emóciám v rámci takýchto bezpečnostných incidentov.
Vysoká škola to je tzv. mäkký cieľ, ako ho označujú experti. Je reálne dokázať ochrániť školy a iné miesta s vysokou koncentráciu ľudí pred takýmto útokom?
Ochrana mäkkých cieľov nikdy nebude taká intenzívna, ako pri kľúčových objektov, ktoré sú zaradené do kritickej infraštruktúry. S tým treba jednoducho počítať. Žiadny štát na to nemá sily a prostriedky, aby to dokázal.
My sme boli toho názoru, že treba začať pracovať s mládežou. Treba sa im venovať po psychologickej stránke. Vidíme, že čoraz viac mladých ľudí sa uchýli k takým útokom. Práve preto sme na Slovensku začali jeden nový projekt.
Chceli sme sa venovať najmä školskému prostrediu. Chceli sme vyhodnocovať jednotlivé školské zariadenia, že do akej miery sú zraniteľné a zintenzívniť ich ochranu. Malo by to byť určité režimové miesto, kde by mohol byť kontrolovaný minimálne režim vstupu, aby sa ktokoľvek nemohol potulovať po chodbách. Samozrejme, pomerne často sú útočníci študenti týchto škôl, a tam je to výrazne ťažšie eliminovať.
