Všetci poznáme takých cestujúcich. Niektorí ľudia postávajú v radoch na letiskách ešte predtým, než začnú zvolávať nástup na ich let. Napriek tomu, že pracovníci pri odletovej bráne dávajú jasné pokyny, stále existuje množstvo ľudí, ktorí sa postavia k nástupu do lietadla skôr, ako sú vyzvaní.
Existuje aj skupina ľudí, ktorí to robí opačne a čakajú tak dlho, ako sa len dá, aby boli na palube ako poslední.
Zatiaľ čo druhý typ sa často drží vzadu, aby sa vyhol státiu v rade, motívy, ktoré vedú prvú skupinu, je ťažšie vysvetliť, napísal denník The Washington Post (WP).
Zamestnanci leteckých spoločností majú pre tento typ cestujúcich dokonca nelichotivú prezývku, znie „vši pri bráne“. Bývalý pracovník odletovej brány a terajší manažér komunikácie v aerolinkách Delta Air Lines Drake Castaňeda špekuluje o vzrušení z cesty ako o možnej príčine.
„Ak ste na letisku, ste pripravení dostať sa tam, kam máte v pláne odcestovať, takže ste nedočkaví a očakávate zážitok z cesty,“ hovorí. Postaviť sa do radu skôr však môže vyústiť do ďalšej prekážky pri nástupe do lietadla.
Skorý vznik radu môže viesť k preťaženým letiskovým chodbám, dlhšiemu čakaniu na nástup skupín, ktoré boli skutočne povolané, a všeobecnému zmätku.
Konformita a súťaživosť
Ak vás niekedy zaujímalo, prečo ľudia stoja vo fronte skôr, existuje psychologický pohľad na príčiny tohto zdanlivo neodôvodneného konania. Odborníci na psychológiu poukázali na dve možné vysvetlenia: konformitu a súťaživosť.
„Ľudia používajú ostatných ako zdroj informácií o tom, čo je správne urobiť, aj o tom, čo robia ostatní,“ uviedla Shira Gabrielová, profesorka psychológie na univerzite v Buffale. Obe veci sa dejú na letisku, keď sa cestujúci postavia do radu skôr.
Prvý človek, ktorý si stúpne, dáva ostatným informáciu o tom, ako sa môžu a majú správať, čo vedie k tomu, že sa ďalší ľudia postavia a pridajú sa k nemu, čím presvedčia ďalších, aby sa pridali v neustálej informačnej spätnej väzbe.
„Ľudia urobia akúkoľvek podivnú vec, ak si myslia, že sa tak majú správať,“ vysvetľuje Gabrielová. „Keď vidíte ľudí, ako sa stavajú do radu a ako sa pripravujú, vyvoláva to vo vás pocit, že to má mať nejaký prínos,“ dodáva.
Politika leteckých spoločností je navyše čoraz častejšie taká, že včasné vystátie radu môže mať reálny prínos.
Nie je to iracionálne
U leteckých spoločností, ktoré nútia cestujúcich k odbaveniu príručnej batožiny z dôvodu „plných“ priehradiek nad hlavami, to napríklad znamená, že byť posledným cestujúcim na palube môže znamenať, že si príručný kufor už nemôžete ponechať.
Podľa Gabrielovej je logické, že keď máte obmedzené zdroje, treba sa do radu zaradiť skôr. To platí najmä pre cestujúcich, ktorí majú tesné prestupy, alebo cennosti v príručnej batožine, a riziko ich straty alebo čakania pri páse na kufre im spôsobuje väčšie problémy.
„Dôsledkom týchto štrukturálnych problémov (leteckých spoločností) je, že vytvárajú neistotu a konkurenciu,“ uviedol v e-maile Stephen Reicher, profesor psychológie zo škótskej univerzity v St. Andrews.
„To vedie k úzkosti a antagonizmu,“ dodal. Práve pocity nepriateľstva motivujú ľudí k tomu, aby sa postavili do radu, aj keď to znamená, že sa budú predbiehať. „Státie v rade môže byť nefunkčné, ale nie je iracionálne.
To, čo ľudia robia, dáva zmysel vzhľadom na kontext, v ktorom sa nachádzajú,“ povedal Reicher. Castaňeda však varoval, že hoci stáť v rade skôr môže dávať zmysel, „neurýchľuje to proces nástupu do lietadla“. V skutočnosti ho môže ešte viac spomaliť.
Ľudia, ktorí predčasne postávajú v rade, môžu spôsobiť zmätok u cestujúcich, ktorí by mali skutočne nastupovať. Zároveň zahlcujú priestor pre tých, ktorí potrebujú nastúpiť ako prví, napríklad vozíčkarov.
„Vyvinuli sme sa ako druh, ktorý dokáže prežiť iba v kolektívoch. A súčasťou toho, že sme neuveriteľne spoločenský druh, je, že sa pozeráme na ostatných ľudí, ako sa máme správať,“ povedala Gabrielová. „Takže možno prví ľudia, ktorí vstávajú, sa obávajú o svoje tašky… Potom to všetci prevezmú, prisvoja si vzorec správania sa a vstávajú tiež,“ dodala.
