Euro zaviedlo Slovensko v roku 2009 naraz v hotovostnom aj bezhotovostnom styku. Politici aj ekonómovia hodnotia vstup do eurozóny za správny rok.
Slovensko sa s úderom polnoci stalo 1. januára 2009 16. krajinou, ktorá zaviedla euro. Rušno bolo nielen v uliciach, ale aj v ústrediach bánk, stovky zamestnancov prerábali bankové systémy z korún na eurá.
Prvú stovku v novej mene si vybral vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD). „Už dopredu sa jeho prijatie ukázalo ako požehnanie,“ povedal vtedy.
Priniesol prechod do eurozóny úspech? Na to sa odborníkov pýtal redaktor RTVS Ivan Tománek:
S odstupom 15 rokov hodnotia politici či ekonómovia zavedenie eura ako úspešný príbeh pre Slovensko. Spoločná mena priniesla viac výhod ako negatív.
„Ľudia to euro zvládli perfektne. Pozrite sa, môžeme o tom špekulovať, sú krajiny, ktoré tvrdia, že národná mena vlastná je flexibilnejšia a môžete s ňou lepšie narábať. Na druhej strane nám euro garantuje istú mieru stability. Ja sa domnievam, že to bolo správne rozhodnutie,“ povedal Fico dnes.
„Pre Slovensko znamená euro oveľa viac ako len spoločnú menu. Euro je ďalšou kotvou, ktorá nás ukotvuje k európskym hodnotám, k myšlienke európskej integrácie a spoločného života v Európe,“ uviedol guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír.
Vstupom do eurozóny sa Slovensko vzdalo možnosti nastavovať si úroky podľa seba. Euro však pomohlo napríklad firmám.
Podnikatelia pri obchodovaní so zahraničnými partnermi neriešia kurzové rozdiely. Slováci si zase pri cestách do mnohých krajín nemusia zamieňať peniaze. Úroky na štátnych dlhopisoch sme vďaka euru držali dlho na veľmi nízkych úrovniach.
„Nevieme ako by sa správala slovenská koruna počas covidu, ale asi by sme videli, že ostatné okolité meny zásadne oslabili a asi by to isté čakalo aj nás,“ podotkol ekonóm z Katedry hospodárskej politiky EUBA Martin Hudcovský.
Očakávali prílev investícií
Od zavedenia eura očakávali ekonómovia prílev zahraničných investícií na Slovensko, či rýchlejšie dobiehanie vyspelých krajín. To sa však nenaplnilo.
„Euro za to samozrejme nemôže, môže za to to, že sa u nás nerobia reformy. Zaspali sme na vavrínoch a tá kvalita podnikateľského prostredia má skôr tendenciu sa zhoršovať,“ skonštatoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
