V bratislavskom prístave má vyrásť terminál na skvapalnený plyn – tzv. LNG. Zelenú na jeho výstavbu dal aj minister životného prostredia. Envirbomentalisti sa voči tomu búria.
LNG terminál má slúžiť ako čerpacia stanica pre nákladné lode. Má pokryť zvyšujúci sa dopyt po skvapalnenom plyne a zároveň má byť zdrojom plynu, ktorý bude môcť využiť aj verejný sektor či domácnosti.
„Potrebujeme budovať infraštruktúru bez ohľadu na to, kto si o tom čo myslí. Jediné, čo ma zaujíma, je, aby technické riešenia boli bezpečné,“ uviedol minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nom. SNS).
Na projekt nového LNG terminálu sa v Správach :24 pozrela redaktorka Andrea Škutová:
Negatívne vplyvy na životné prostredie, ako napríklad únik metánu, je podľa ministra možné odstrániť opatreniami. Environmentalisti s tým však nesúhlasia.
„Rizikom je to, že to prispieva k emisiám skleníkových plynov, ktoré potrebujeme znižovať. Ak chceme riešiť klimatickú krízu, nemôžeme si naozaj dovoliť investovať do ďalšej fosílnej infraštruktúry, ktorá bude zvyšovať emisie,“ myslí si riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.
Jedným z rizík výstavby LNG terminálu je aj to, že by sa nachádzal v blízkosti Žitného ostrova. Ten je v súčasnosti hlavným zdrojom pitnej vody. Mohlo by teda dôjsť k jej znečisteniu.
„Ak chceme naplniť klimatické ciele alebo prípadne ciele v oblasti klimatickej bezpečnosti, tak mali by sme v prvom rade investovať do úspory energií a nie do zvyšujúceho sa dovozu zemného plynu,“ povedal Juraj Melichár z občianskeho združenia Priatelia Zeme-CEPA.
Taraba kritizoval EÚ
Minister Taraba zdôrazňuje, že Slovensko potrebuje stabilné dodávky energií, najmä v dôsledku sankcií proti Rusku.
„Sankčná politika nefunguje. To je to, čo vyčítam Európskej únii, že tam nedochádza ku žiadnemu spätnému vyhodnocovaniu rozhodnutí,“ skonštatoval minister.
Spustenie prevádzky LNG terminálu v Bratislave je naplánované na rok 2027. Náklady na výstavbu by mali byť vo výške 40 miliónov eur bez DPH.
