Talianske opozičné strany vyzvali v pondelok (8. 1.) na rozpustenie krajne pravicových strán. Táto ich požiadavka súvisí so zverejnenými videami zobrazujúcimi talianskych neofašistov, ako v nedeľu (7. 1.) na zhromaždení v Ríme hajlujú. Tieto zábery vyvolali pobúrenie nielen v Taliansku, ale aj vo Francúzsku.
Informovali o tom agentúry Reuters a DPA, ktorá pripomenula, že gesto známe ako rímsky pozdrav je v Taliansku zakázané, no opakovane ho vídať na neofašistických zhromaždeniach.
DPA uviedla, že v Ríme sa v nedeľu konalo zhromaždenie pri príležitosti 46. výročia vraždy dvoch mladých neofašistov. Ľavicoví militanti ich zastrelili na ulici Via Acca Larentia v Ríme 7. januára 1978.
Ďalšieho mladíka vtedy zabila polícia po tom, čo krátko po streľbe vypukli pouličné nepokoje. Za smrť mladých mužov nebol nikdy nikto odsúdený, doplnil Reuters.
Pietne spomienky
Odvtedy sa pred bývalým sídlom neofašistického Talianskeho sociálneho hnutia (MSI), založeného fašistami a lojalistami bývalého vodcu Benita Mussoliniho, každoročne konajú pietne spomienky.
Videá z tohtoročnej akcie nasnímané z vtáčej perspektívy zverejnili talianske denníky La Repubblica a La Stampa; denník Corriere della Sera mal zasa zábery natočené z davu.
Roma, Italia, 2024.
— Paolo Berizzi (@PBerizzi) January 7, 2024
Vergogna di Stato. #AccaLarentia pic.twitter.com/yR7VtvmfVR
Tieto videá zachytávajú ľudí, väčšinou oblečených v čiernom, ako na výzvu: „Za všetkých padlých druhov“ reagujú pokrikom „Presente!“ (v preklade: prítomný/tu), pričom naťahujú pravice k typickému fašistickému pozdravu. Po troch opakovaniach tohto polovojenského rituálu sa dav rozišiel.
Pár hodín pred týmto zhromaždením sa na rovnakom mieste konala aj oficiálna spomienková akcia za účasti prezidenta regiónu Lazio Francesca Roccu a radcu radnice v Ríme pre oblasť kultúry Miguela Gotora.
Rocca vzdával hold pamiatke „chlapcov zabitých v mene politických predstáv a presvedčení“. Gotor vo svojom príhovore zdôrazňoval, že „politický aktivizmus nemôže nikdy ospravedlniť násilie a preliatie krvi“.
Zhromaždenie neofašistov vyvolalo pobúrenie v radoch talianskej opozície, ktorá v pondelok pripomenula, že takéto prejavy profašistického zmýšľania sú v krajine zakázané, a žiadala ich prešetrenie.
„Je to neprijateľná hanba v európskej demokracii,“ povedal Carlo Calenda, šéf centristickej strany Akcia (Azione).
Líderka opozičnej Demokratickej strany Elly Schleinová uviedla, že udalosti, ktoré sa v Ríme odohrali 7. januára, jej pripadajú ako návrat do roku 1924, keď bol pri moci fašistický diktátor Mussolini.
„To, čo sa stalo, je neprijateľné,“ uviedla Schleinová. Súčasne vyhlásila, že „neofašistické skupiny musia byť rozpustené, ako to hovorí ústava“. Apelovala aj na taliansku krajne pravicovú premiérku Giorgiu Meloniovú, aby prijala opatrenia proti opakovaniu takýchto incidentov.
Meloniová popiera názorovú blízkosť s fašizmom
Na dianie v Taliansku reagoval aj prvý tajomník francúzskej Socialistickej strany Olivier Faure. Podľa neho ide o „fanatické impulzy uvoľnené príchodom krajnej pravice k moci“.
Meloniová, ktorá vedie vládu od októbra 2022, je súčasne aj líderkou krajne pravicovej strany Bratia Talianska (FdI) – nástupcu MSI.
Hoci v mladosti Meloniová označila Mussoliniho za „dobrého politika“, keď sa dostala k moci, poprela akúkoľvek „názorovú blízkosť“ s fašizmom. Zdôraznila, že v jej strane nie je „žiadny priestor“ pre nostalgiu za fašizmom, rasizmom alebo antisemitizmom.
Meloniovej Bratia Talianska sa k neofašistickému zhromaždeniu v Ríme bezprostredne nevyjadrili. Minister zahraničných vecí Antonio Tajani, ktorý vedie umiernenejšiu stranu Vpred Taliansko (Forza Italia), vyhlásil, že akékoľvek oslavy diktatúry treba odsúdiť.
Talianska povojnová ústava zakazuje reorganizáciu rozpustenej Mussoliniho fašistickej strany. Extrémne pravicové skupiny ale obišli toto ustanovenie tým, že dali svojim organizáciám nové mená a vyhlásili, že sú novými subjektmi, doplnila agentúra Reuters.
