Každý piaty byt by mohlo vykurovať takzvané zvyškové teplo. Slovensko má pre jeho uplatnenie dobré podmienky aj vďaka podnikom, ktoré by mohli byť zdrojmi tohto tepla a ich blízkosti pri rezidenčných zónach. Zároveň by toto teplo mohlo pomôcť riešiť zdražovanie energií. V podcaste portálu Euractiv to uviedol analytik agentúry GreenTalk Ján Janošovský.
Zvyškové teplo je podľa Janošovského napríklad ohriaty vzduch z komínov priemyselných podnikov, ale aj z bežných klimatizácií, administratívnych budov, nákupných centier, supermarketov a datacentier. Je ho dostupné veľké množstvo, pričom sa podľa neho takmer dve tretiny tepla využívajú neefektívne.
„Keby sme využili najvyšší možný potenciál nášho tepla, tak v prípade miest by to bolo na úrovni desiatich miliónov gigajaulov (GJ), v prípade priemyslu to bolo až 13 miliónov GJ. V podstate by sme dokázali vykurovať zhruba 50 precent spotreby obchodov a služieb. Ak by sme sa pozreli na domácnosti, tam nám vyšlo okolo 23 percent bytov,“ uviedol Janošovský. Odkázal sa na európske štúdie, ktoré vychádzajú z verejne dostupných dát.
Slovensko má výhodu
Výhodou Slovenska podľa neho spočíva v hustej sieti diaľkového vykurovania v mestách. „Niektoré výrobné jednotky vykurujú priľahlé budovy, prípadne vznikajú nejaké komunitné centrá, ktoré využívajú odpadné zdroje tepla,“ dodal Janošovský.
Najefektívnejšie je podľa neho využiť teplo tam, kde vzniklo. „Takýmto spôsobom fungujú priemyselné podniky. Tie sa snažia tie spaliny vypúšťať čo najstudenšie a využiť to teplo maximálne vo svojom procese. Je to ekonomické a zároveň to minimalizuje straty do okolia,“ priblížil.
Najviac tepla podľa analýzy GreenTalk má k dispozícii Košický kraj, najmä vďaka svojmu priemyslu, nasleduje Bratislava a Žilina. „Žilinský, Košický a Prešovský kraj sú práve tie kraje, ktoré sú najviac ohrozené energetickou chudobou. Práve tam nám vyšlo, že máme k dispozícii relatívne tento lacný a neznečisťujúci zdroj tepla,“ doplnil Janošovský.
Pri plnom využití potenciálu tohto tepla by podľa portálu Euractiv Slovensko dokázalo nahradiť 85 percent konečnej spotreby zemného plynu v priemysle, polovicu potreby tepla v sektore obchodu a služieb. Tým by sa podľa Janošovského mohla výrazne znížila závislosť Slovenska od fosílnych palív.
