Verejnosti ani odborníkom v Banskej Bystrici sa nepáči rozširovanie výstavby pri pamätníku obetiam fašizmu. V Kremničke počas druhej svetovej vojny nacisti zavraždili asi tisíc ľudí. Teraz iba niekoľko metrov od miesta stavajú rodinné domy.
Kremničku si na prelome rokov 1944 a 1945 nacisti zvolili ako miesto popravy prenasledovaných skupín obyvateľstva. Ako masový hrob využili protitankovú priekopu. Po oslobodení mesta domáci exhumovali 747 obetí. Pozostatky ďalších približne 300 zavraždených stále ležia pod zemou, kde dnes rastú rodinné domy.
„Počas výstavby a väčších výkopových prác sa, samozrejme, môže stať, že sa nájdu nejaké ostatky pozostalých práve z týchto udalostí,“ povedal Lukáš Volentier z Múzea Slovenského národného povstania.
Osloviť sme sa opakovane pokúšali aj obyvateľov Kremničky. Keďže sa vyjadriť nechceli, pýtali sme sa ľudí v centre Banskej Bystrice.
V reportáži redaktora Alexandra Ernesta z večerných Správ RTVS sa dozviete, čo si o rozširovaní výstavby myslia:
Odborníci sa zhodujú, že v tomto prípade ide o prekročenie piety obetí. „Ústav pamäti národa zástavbu v blízkosti pamätníkov obetí totalitných režimov považuje za nemorálnu, z dôvodu narúšania pietneho miesta a za prejav dešpektu voči obetiam,“ uviedol Ústav pamäti národa SR.
„Každý má svoj prah citlivosti. Pre mňa je tento prah citlivosti prekročený v danej chvíli,“ vysvetlil historik Stanislav Mičev. Mesto Banská Bystrica tvrdí, že územný plán počítal s výstavbou na Plánkovej ulici v blízkosti pamätníka už v roku 1999.
„Nie je to v tesnej blízkosti, nemôžem to takto ja vnímať. Je to možno pre niekoho blízko, ale my musíme rešpektovať ten územný plán tak, ako je stanovený,“ vysvetlila vedúca oddelenia územného plánovania mesta Ivica Gašparovičová.
„Žiadne z rozhodnutí tunajšieho staveného úradu, ktoré pochádzajú niekedy z rokov 2014 a 2015, neboli nikdy ani zo strany tunajšej prokuratúry ani iných dozorujúcich orgánov napadnuté,“ povedal zástupca prednostky MsÚ v Banskej Bystrici Filip Gašparec.
Archeologický výskum
Pýtali sme sa aj to, či územný plán s výstavbou v bezprostrednom okolí pamätníka počíta aj v budúcnosti. „Nie, nepočíta s výstavbou v okolí pamätníka. Práveže stanovil, že tam má byť verejná parková zeleň,“ uviedla Gašparovičová.
Zmenu by mal priniesť aj plánovaný archeologický výskum, po ktorom sa má ochranná zóna miesta popráv a masového hrobu rozšíriť.
„Dôležité je chrániť tú protitankovú priekopu, a teda aj spraviť výskum, ktorý tam ešte nebol, aby sme to všetko zdokumentovali. Predmet ochrany aj územie by sa malo rozšíriť,“ uviedol poslanec mesta Banská Bystrica Milan Lichý.
Verejnosť volá nielen po ochrane pietneho miesta v Kremničke, ale aj všetkých ostatných, ktoré nám aj dnes pripomínajú hrôzy druhej svetovej vojny.
