Zlomené stavce, modriny, ponižovanie a doráňaná detská duša. Šikana je nočnou morou žiakov a ich rodičov už roky. Presunula sa aj do virtuálneho sveta. Téma sa v ostatných mesiacoch dostala do pozornosti po samovraždách tínedžerov.
Vynorila sa však aj na pozadí vražedných útokov, ktoré vydesili celé Slovensko. Politici hovoria o prevencii, ale aj o nulovej tolerancii šikany. V Trestnom zákone však doposiaľ miesto nemá. Problém so šikanou pritom priznal aj minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).
„Šikanovanie je jasne definované, že je to agresívne správanie a je tam vždy prevaha agresora nad obeťou. Je tam vždy jasný úmysel ublížiť,“ priblížila psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Eva Smiková.
„Deti dnes nemajú dostatočný sociálny vývoj, oni sa prestávajú vedieť spolu hrať. Treba rozlišovať, čo je prirodzený konflikt medzi deťmi, v ktorom sa učia, kde je hranica a čo je zlomyseľná systematická šikana. Hlavnou úlohou školy je vychovať dobrého človeka,“ uviedol exminister školstva a súčasný poslanec parlamentu za KDH Ján Horecký.
So šikanou sa stretlo 40 percent detí
„Posledná štúdia je štúdia HBSC, ktorá sa týka 11-, 13- a 15-ročných detí. Štyridsať percent detí zažilo šikanu či už ako aktér, alebo svedok. Lebo charakteristikou šikany je, že sa deje v nejakom kolektíve“ priblížila Smiková.
„Dcérka zrazu prichádzala ráno s tým, že nechce chodiť do školy, zrazu z čistej jednotkárky jej na vysvedčení hrozila prvá trojka. Dievčatá sa prezliekajú, oni si ich s mobilmi fotia, potom sa posmievajú. Dcérka išla na záchod, vrátila sa – celá aktovka rozhádzaná po celej triede, ťahali ju za vlasy, posmievali sa jej,“ opísala šikanu dcéry Jana Cukerová.
Podľa psychologičky majú učitelia šancu na to, aby si šikanu všimli. „Šikanovanie je zvláštne tým, že sa nedeje hneď v tej najhoršej podobe, má také fázy a v tej prvej fáze sa to volá ostrakizovanie, skúšanie,“ vysvetlila Smiková.
„My ako rodičia sme si povedali, že pokiaľ teraz nezakročíme, môže sa to zvrhnúť. Tak som začala komunikovať s pani riaditeľkou, s pani zástupkyňou a požiadala som ju o dcérkin preklad do inej triedy. Do školy chodí zrazu šťastná, s úsmevom na tvári,“ dodala Cukerová.
Tikajúca bomba
Ostatné mesiace poznačilo viacero samovrážd tínedžerov a novinové články tragédie dávali do súvisu práve so šikanou. „Zvýšili sa päťnásobne tí, ktorí majú myšlienky na ukončenie života. Máme tu naozaj tikajúcu bombu,“ uviedol minister Drucker.
Deviatak Roman si zobral život priamo v škole. Jeho spolužiaci ho v zlomovom momente natáčali na mobil a z videa zaznie aj výzva, aby skočil. Romanovi rodičia hovoria o dlhodobej šikane ich syna zo strany spolužiačok. Škola tvrdí, že žiadny podnet na prešetrenie údajnej šikany nedostala.
V stanovisku uviedla, že väčšina konfliktov medzi deťmi, ktoré denne riešia, nenesie znaky šikany. Romanovým rodičom vytkla, že školu neinformovala o zmene emocionálneho stavu ich syna, ktorá trvala rok. Polícia prípad vyšetruje ako účasť na samovražde. Výsledky vyšetrovania ešte známe nie sú.
„Aj napriek tej veľkej bolesti, ktorú prežívam, je mi jasné, že zničiť život niekomu je ľahké, ale podať pomocnú ruku je oveľa ťažšie, aj ten agresor, pokiaľ nie je sociopat, svojím konaním dáva najavo, že niečo sa deje,“ myslí si otec deviataka Roman Dominik Michalík.
Diery v zákonoch
Napriek alarmujúcej situácii medzi mladými ľuďmi náš trestný zákon nepozná skutkovú podstatu trestného činu šikanovania. Policajti môžu toto konanie posudzovať ako trestný čin nátlaku, vydierania, poškodzovania cudzích vecí či ublíženia na zdraví.
„Nie každé konanie, ktoré je šikanovaním v zmysle definície, je postihovateľné podľa trestného zákona,“ informovala prokurátorka špecializovaná pre trestnú činnosť mladistvých na Generálnej prokuratúre SR Barbora Hubertová.
„Trestné právo je prostriedok ultima racio, teda prostriedok, ktorý by mal byť použitý až úplne v krajnom prípade, kedy zlyhajú všetky spôsoby ochrany. Máme tu iné druhy práva, ktorými sa dá šikana riešiť. Nevidíme osobitný dôvod definovať úzko špecifikované skutkové podstaty nových trestných činov ak sa dajú zaradiť už pod iné skutkové podstaty.“ uviedol minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD).
„Ak v rámci šikanovania nejaké dieťa fyzicky ublíži, je možné to riešiť ako ublíženie na zdraví. Avšak pri ublížení na zdraví musí byť určitá doba liečenia. Čiže, keď dostáva každý deň kopance a nejde k doktorovi, nelieči sa z toho sedem dní, podľa zákona to nie je ublíženie na zdraví,“ vysvetlila lektorka pre oblasť prevencie šikany z OZ Akčné rodiny Veronika Polláková.
Hubertová dodala, že sa pri takomto skutku musí zistiť ovplyvnenie spôsobu života. „Pri vyhodnocovaní aktuálnych okolností a informácií, ktoré prokuratúra ohľadom správania sa detí vo vzťahu k iným deťom má, môžem osobne skonštatovať, že to možno tak trošku aj chýba,“ podotkla.
Do zákona sa dostalo elektronické šikanovanie či týranie zvierat, no šikanovanie stále chýba. Podľa Horeckého by to nepomohlo. „Niekde na konci by sme mohli mať aj niečo také, ale my nemáme splnené všetky kroky predtým,“ skonštatoval exminister školstva a predseda poslaneckého klubu SaS Branislav Gröhling.
Štatistiky nemajú všade
Údaje o výsledkoch vyšetrovania šikany vedeli poskytnúť z ôsmich krajov len dva. V Prešovskom kraji vyšetrovali 24 prípadov šikany za desať rokov.
Podobný počet uvádza aj trnavská polícia. „Za posledných desať rokov sme riešili 23 prípadov, boli posúdené ako trestný čin vydierania. V dvoch prípadoch sa podarilo podať obžalobu,“ informovala hovorkyňa trnavskej krajskej polície Mária Linkešová. Nízke číslo pritom súviselo s nízkym vekom páchateľov.
„Trestnoprávna zodpovednosť na Slovensku je 14 rokov. Pokiaľ ide o osobu mladšiu, v prípade, že je trestné konanie vedené, musí byť zastavené. Prokurátor pôsobiaci na trestnom úseku činnosti prokuratúry vyťažuje takýto poznatok o protiprávnom konaní pre netrestného prokurátora, dá sa posúdiť, či je potrebné prijať určité opatrenia či už zo strany kurately alebo civilného súdu nariadením výchovného opatrenia,“ vysvetlila Hubertová.
Na Ústredí práce sociálnych vecí a rodiny od roku 2014 riešili 86 prípadov šikany. Koľko detí skončilo v špeciálnych výchovných zariadeniach, povedať nevedia.
„Štatistickými údajmi nedisponujeme. Represívne nástroje súvisia s dôkladným prešetrením a vyhodnotením situácie dieťaťa, závažnosti situácie dieťaťa a tiež sa posudzuje schopnosť rodiča túto situáciu zvládať,“ uviedla hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Iveta Dorčáková.
Zamerať sa chcú na prevenciu
Ministerstvo školstva po tragických udalostiach začalo téme duševného zdravia u detí venovať pozornosť, sústrediť sa chce najmä na prevenciu. Zaujímali sme sa o podrobnosti, o ktorých sme chceli hovoriť s ministrom Druckerom, no čas na rozhovor si nenašiel.
„Je množstvo škôl, ktoré majú ranné stretnutia, ranné kruhy, kde sa stretnú učitelia v triede a rozprávajú sa o všetkých problémoch. Tam to dokáže tiež vycítiť. Samozrejme, aj toto je o peniazoch,“ priblížil Gröhling.
Minister školstva v januári avizoval financie pre podporné činnosti, psychológov či špeciálnych pedagógov. „Aby dostali info o tom, čo je správne, keď zachytia šikanu, keď sú účastníkmi kyberšikany, aby sa dokázali zastať. Druhou oblasťou prevencie sú učitelia,“ povedal.
