Ak sa na problém chudoby pozrieme cez infláciu, tak sa dá povedať, že chudobnieme. Tvrdí to Ján Košč z Konfederácie odborových zväzov (KOZ). „Zároveň viac schudobneli tí, ktorí doteraz patrili medzi nízkopríjmových,“ dodal.
Dlhodobo sú na Slovensku podľa neho najviac ohrozené chudobou viacdetné a jednorodičovské domácnosti, ďalej tie, ktoré sú odkázané na pomoc štátu, domácnosti z chudobných regiónov a vylúčených komunít, ale aj jednočlenné dôchodcovské domácnosti.
„Ide najmä o východ Slovenska, a to Prešovský a Košický kraj. Ale tiež aj Banskobystrický kraj. Chudoba sa však týka mikroregiónov, ktoré nájdeme aj v iných krajoch,“ dodal. Problém, prečo na Slovensku nedokážeme efektívne bojovať s chudobou, vidí najmä na politickej úrovni.
„Chýba zhoda naprieč všetkými politickými stranami v tom, ako využiť potenciál ekonomicky slabých regiónov,“ uviedol Košč. Lákanie investorov a výstavba priemyselných parkov podľa neho nefunguje, prípadne funguje len veľmi obmedzene.
Investície do odborného vzdelávania, využitie potenciálu mladých ľudí, nielen z marginalizovaných rómskych komunít, je dlhodobo podľa neho na okraji záujmu politikov.
Výška životného minima
Problémom je aj nízko nastavená výška životného minima, ktorá na jednu plnoletú fyzickú osobu predstavuje necelých 269 eur. „Je to menej ako desať eur na deň, určite sa z toho nedá vyžiť,“ uviedol.
KOZ podľa Košča navrhuje zvýšenie životného minima na úroveň 50 percent minimálnej mzdy. Prehodnotiť podľa neho treba aj systém dávok pomoci a daňovo-odvodovej legislatívy.
„Štát by mal znova začať robiť aktívnu hospodársku a priemyselnú politiku a mali by sme sa prioritne pozrieť na kvalitu školstva. Musíme zo Slovenska vybudovať štát, ktorý dokáže prilákať naspäť tých, čo odtiaľto dlhodobo unikajú,“ skonštatoval.
