Sú to už dva roky, odkedy sa prvé ruské strely odrazili od ukrajinského neba. Dôsledky vojnového konfliktu, v ktorom zahynuli státisíce vojakov, ale aj veľké množstvo civilistov, sme mapovali už viackrát.
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) ešte v januári vyhlásil, že v Kyjeve nie je vojna. „Však tam choďte a zistíte, že je normálny život v tom meste,“ tvrdil.
Reportéri RTVS sa teda vybrali priamo do hlavného mesta Ukrajiny. Hoci je frontová línia vzdialená stovky kilometrov od metropoly, aj jej obyvatelia prežívajú strach z útokov rakiet a balistických striel.
Veľvyslanec Slovenska na Ukrajine Marek Šafin povedal, že na Ukrajine neexistuje bezpečné miesto. „Tá balistická raketa je schopná za tri až štyri minúty zasiahnuť hociktoré miesto,“ dodal.
Kyjevčania si na útoky zvykli. „Každý deň žijeme s pocitom strachu. Preto sme prestali rátať, koľko ich je. Zvykli sme si na to,“ povedal bezpečnostný analytik Michail Gonchar, ktorý žije v metropole.
Niektorí obyvatelia mesta počas útokov chodia do úkrytov, iným to situácia neumožňuje.
„Toto je moja mamička, Nadeja Hrehororevna, manželova mama. Je vážne chorá, ležiaca. Keď počujeme sirény, tak nevládzeme ísť do úkrytu, jednoducho nemôžeme, pretože ona leží, nevstane. Môžeme akurát sedieť doma a počúvať a vidieť, ako to všade búcha, ale nemôžeme odísť,“ povedala Kyjevčanka.
Život v meste je ťažký
Život v meste je ťažký. „Nemôže byť ľahký, keď je v krajine vojna. Bojíš sa bombardovania, bojíš sa rakiet, bojíš sa. Tam, kde žijem, má dom približne meter hrubé steny, ukrývame sa v chodbe,“ uviedla staršia žena žijúca v metropole Ukrajiny.
Do leteckých krytov chodí aj mladý pár. „Keď vzlietajú tri či štyri bombardéry, počujeme výbuchy. Sedíme vtedy s deťmi v pivnici a cítime, ako vybuchuje raketa. Keď ju zostrelia nad domom, steny sa trasú, ideš na chodbu, je ešte ráno, len si sa zobudil a nevieš, čo sa deje,“ popísali situáciu.
Rusko sa nezastaví
Živá sila a zbraňové systémy. Oba faktory hovoria v prospech Ruska, ktorého ekonomika sa preorientovala na vojnový priemysel.
Podľa Michaila Gonchara sa Rusko nezastaví. „Nechystá sa skončiť. A my sa nechystáme unaviť a prestať zachraňovať krajinu. Nemôžeme totiž akceptovať kompromis medzi nami a tými, ktorí nás prišli zabiť,“ doplnil analytik.
Ak vám raketa či delostrelecký granát rozmláti dom, ak prídete o všetko a s igelitkou si utekáte zachrániť holý život, alebo ak ste stratili možnosť zaliezť do krytu, zostane vám iba to posledné – nádej, že ešte neprišiel váš čas a vy sa možno dožijete ďalších dní. Lebo mnohí si už toto po dvoch rokoch šialenstva povedať nemôžu.
„Myslím si, že keď sme to vydržali doteraz, tak dá Boh a vydržíme to aj ďalej. A dočkáme sa víťazstva. A bude zasa dobre. Lebo nemôžete prestať veriť. Treba mať vieru! Bez nej neznamenáme nič. Musíme veriť, že bude mier a ľudia budú dobrí, schopní správať sa medzi sebou ľudsky. A to znamená – nezabíjať,“ uzavrela Kyjevčanka.
