Už po 37 sekundách piatkového (8. 3.) duelu Tipos extraligy medzi Slovanom Bratislava a Liptovským Mikulášom sa na štadióne Ondreja Nepelu ozval skandovaný potlesk. Roman Kukumberg starší sa rozlúčil s kariérou po boku svojho syna, s ktorým si zahral v jednom striedaní.
Vedenie Slovana pre túto príležitosť požiadalo Ligovú radu o výnimku, na základe ktorej mohol nastúpiť do prvého striedania. Kukumberg st. nefiguroval na oficiálnej zápasovej súpiske, v prípade že by dal gól, by tak neplatil.
Motívom rozlúčky bolo jeho želanie, zahrať si po boku syna aspoň na pár sekúnd. Po 37 sekundách na ľade arbitri prerušili hru a bývalá opora Slovana si mohla vychutnať ovácie 7426 divákov.
„Vedel som, že aj keby som dal gól, alebo mal asistenciu, tak nebude platiť. Ale takto som sa chcel rozlúčiť po boku syna. Veľmi si ma však nevšímal, to si povieme inde (úsmev). Ale bolo to zvláštne, bol plný štadión. Telo si pýta koniec, ale človeku sa nechce končiť, keď vidí toľko ľudí, taký štadión a to všetko okolo,“ povedal Kukumberg st.
Nikdy nezažil oslavu titulu na domácom ľade
Odteraz bude syna Romana sledovať už len ako divák. „Stále som jeho najväčší kritik, viac mu vytýkam ako chválim, ale ja som už taký. Chcem, aby robil veci lepšie. Vraj sa štýlom hry podobáme, najmä v pohybe. Hovoria to ľudia, ale neviem to posúdiť. Nedávno mal 18, ale verím, že bude lepší. Hokej je dnes iný ako bol predtým. Je to dnes ťažšie. Mne sa v mojej dobe páčil hokej viac, ako je dnes.“
Kukumberg st. získal so Slovanom dva tituly, jeden má aj s Trenčínom. Ako hráč Kazane získal s tímom Gagarinov pohár v KHL.
„Pamätám si, keď som prišiel do Slovana, mal som 26 rokov. Spískalo sa to na kúpalisku Tehelné pole vedľa. Naozaj. Bola to náhoda, spomienok je veľa. A veľa pekných. Cesty autobusom, kabína, vymýšľali sme rôzne hlúposti. Mrzí ma len to, že som nikdy nezažil oslavu titulu na domácom ľade. Aj so Slovanom, aj s Trenčínom a aj v Kazani sme vyhrali posledný zápas sezóny vonku. To som chcel zažiť.“
Štyrikrát štartoval na MS v drese Slovenska, najväčší úspech zažil v národnom drese na MS 2004, keď Slováci pod vedením Františka Hossu skončili na 4. mieste po prehre s USA v zápase o bronz 0:1 po nájazdoch.
„Vtedy som bol mladý holub, ani som nevedel ako som sa tam dostal. Ale aj tak mi je ľúto, že sme boli štvrtí. Ale nerád spomínam na obdobie, keď som bol v Kanade. Tejto téme sa snažím vyhýbať.“
Po skončení kariéry si zaspomínal aj na trénerov, ktorí ho formovali, no kto v ňom zanechal najhlbšiu stopu nechcel konkretizovať: „Je ich veľa. Ale ten najdôležitejší je v Trenčíne a nedávno sme boli spolu. On o tom vie. Ale takí najhlavnejší boli dvaja, oni to vedia.“
