Mužstvá z východnej časti Slovenska ovládli základnú časť Tipos extraligy. Pohár Dušana Pašeka putoval premiérovo do Popradu, za ktorý sa následne zoradili Michalovce, Spišská Nová Ves a obhajcovia titulu z Košíc.
Súčasťou úspešnej bilancie nie je len nováčik z Humenného, ktorý sa po jednej sezóne s najvyššou slovenskou súťažou lúči. „Nemyslím si, že dominancia východu bude trvať večne a teraz prichádza nejaká štvorica mužstiev, ktoré budú pravidelne v prvej štvorke ligy,“ vraví v rozhovore pre spravodajský portál RTVS hokejový expert Ondrej Rusnák.
Podľa bývalého hokejistu by mohol byť čiernym koňom vyraďovacej časti bratislavský Slovan, ktorý sa pod vedením trénera Petra Oremusa prezentoval v posledných dueloch v sľubnej forme.
Brejčák a Svitana budú chcieť byť prvými hráčmi, ktorí do Popradu prinesú titul
Základnú časť Tipos extraligy ovládli prvýkrát v histórii hokejisti Popradu. Zaslúžene?
Myslím si, že áno. Museli ukázať aj psychickú odolnosť, keďže v novembri boli dokonca až na jedenástej priečke. Potom vymenili trénerov a dokonca aj manažérov. Následne sa nakopli a boli určite najlepším tímom ligy.
Aj na začiatku sezóny, keď vyhrali Tatranský pohár ukázali, že kvalitu majú. Trvalo im však, kým si všetko sadlo.
Posledné štyri sezóny, ktoré sa dohrali, platilo, že tím, ktorý ovládol základnú časť, sa napokon tešil aj z pohára Vladimíra Dzurillu. Bude to platiť aj v tomto prípade?
Je to zaujímavé, pretože to nebýva vždy pravidlom. Určite Popradčania patria medzi najväčších favoritov na titul. Základná časť ukáže, či tím má kvalitu, ale veľa záleží najmä na tom, či je mužstvo zložené na základnú časť alebo play-off. V prípade Popradu, historicky prvýkrát budú v pozícii, že sa od nich očakáva niečo veľké. Sám som zvedavý, ako to zvládnu.
Majú hráčov, ako napríklad Patrik Svitana alebo Daniel Brejčák, ktorí zažili aj neúspechy v play-off v rámci klubu. Oni budú mať extrémne veľkú snahu niečo dokázať a ukázať aj predchádzajúcim generáciám, že práve oni sú tí, ktorí do Popradu konečne priniesli prvý titul.
Kamzici vyzerajú, že by mali byť favoritmi, ale na základe vyrovnanosti nemajú nejaký veľký náskok a do play-off nejdú so suverénnou pozíciou. Vytrápiť sa môžu už vo štvrťfinále.
Koho okrem Popradu favorizujete na najvyššie priečky?
Ešte pred začiatkom sezóny som povedal, že o titul si zahrajú Poprad a Slovan. Vychádzal som z toho, že Poprad ovládol Tatranský pohár, na ktorom zdolal Třinec a Košice, teda oboch majstrov. O Slovane som vedel, že budú mať slabší tím, ale predpokladal som, že majitelia neskôr troška otvoria finančný kohútik, čo sa vzhľadom na smrť Rudolfa Hrubého až tak nestalo.
Podarilo sa im však angažovanie brankára Denisa Godlu, trénera Petra Oremusa a nakopli sa. Od Vianoc sú druhým najlepším tímom po Poprade. Považujem ich za čierneho koňa. Z prvej päťky môže vyhrať ktokoľvek, Bystrica má trochu menšiu šancu. Tímy z predkola to zas budú mať náročnejšie, pretože do štvrťfinálovej série prídu unavenejšie a priamy postupujúci na nich budú nachystaní.
Košičania nesklamali, ale ani nezahviezdili
Konečná tabuľka je mimoriadne vyrovnaná. Víťaza základnej časti sme spoznali až v predposlednom kole a v tom záverečnom bojovalo o čo najlepšie umiestnenie až sedem tímov, pričom až päť celkov bojovalo o priamy postup. O čom to vypovedá?
Vypovedá to o tom, že tímy sú vyrovnané po všetkých stránkach. Nielen po športovej stránke, ale aj po ľudskom kapitáli, hráčoch, tréneroch, manažmente a ekonomickej stránke. Hokej sa dostal na jednu úroveň, čo je dobré.
To napríklad pri futbale nevidíme. V každej lige sveta sú prvé tri, štyri tímy hore a ostatné mužstvá sú o dosť slabšie. Aj na Slovensku vidíme, že je Slovan, Trnava, potom možno Žilina a Dunajská Streda a následne dlho nič. V hokeji to nie je a aj preto naň ľudia chodia.
Okrem ekonomických dôvodov majú veľký vplyv aj legionári, ktorí sú v každom mužstve lídrami, a tým pádom sa súťaž vyrovnáva.
Prvé štyri miesta si rozdelili mužstvá z východného Slovenska. Čím to je, že si východ podmanil základnú časť extraligy?
Je veľmi ťažké odpovedať, ale v každom prípade si to zaslúžili. Nemyslím si však, že to bude trvať večne a teraz prichádza nejaká štvorica mužstiev z východu, ktoré budú pravidelne v prvej štvorke lige. Je to dosť výnimočné a treba im pogratulovať, pretože si prácu urobili veľmi dobre.
Poprad som už pochválil. Michalovce zo všetkého vykľučkovali veľmi dobre. Od začiatku sezóny šliapali, potom mali hluché obdobie, trápila ich choroba, museli sa rozlúčiť s obľúbeným trénerom a napokon to s víťaznou sériou na konci základnej časti vytiahli na druhé miesto.
To isté Spišská Nová Ves. Hrali výborne počas celej sezóny, až na ten koniec základnej časti. Prekvapovali hrou, ale aj návštevnosťou, čo je na také malé mesto skvelé.
Košičania ako úradujúci majstri nesklamali, ale ani nezahvizdli. V každom prípade tieto tímy neurobili žiadne výrazne chyby pri skladbe kádra, a aj preto sa dostali na najvyššie priečky.
Už štvrťfinálová séria prinesie veľké derby Košice – Slovan. Nie je škoda, že sa dva najúspešnejšie slovenské kluby stretnú tak skoro?
Nie je. Ani jeden tím nebol v sezóne dominantný. Slovan chytal zajaca za chvost, aby sa vôbec dostal priamo do play-off. Košice nemali suverénnu sezónu. Ich tím je trocha starší a neboli takí ako vlani. Človek, keď sa nich vlani pozrel, vedel, že vyhrajú. Z tohto tímu takýto pocit nejde.
Keďže si sily zmeria štvrtý a piaty tím, očakávam najdlhšiu sériu. Vôbec neviem, koho mám favorizovať. Jeden z veľkých tímov pôjde z kola von skoro, ale pre ligu je to niekedy aj dobré, pretože diváci budú viac „nažhavení“.
Z toho, čo ste už povedali, mi vychádza, že Košičanom nedávate veľké šance na obhajobu titulu. Mám pravdu?
Košice majú výhodu v tom, že ich tím sa veľmi nezmenil. Hráči, ktorí vyhrali titul si vedia sadnúť a koncentrovať sa viac na výsledok a malé chyby, ktoré v play-off rozhodujú.
Vedia sa navnadiť tak, že dajú jeden či dva góly, potom budú dobre brániť a uhrajú tesné výsledky. Pocit suverenity však ide viac z Popradu, Slovan má zas dobrú fazónu. Aj preto favorizujem viac tieto dva tímy.
Pre ligu je veľkou škodou, že Halák neprišiel
Ostaňme ešte pri Slovane, ktorému sa napokon podarilo postúpiť priamo z piatej priečky. V čom sa na belasých najviac podpísal rukopis trénera Petra Oremusa?
Slovan mal základnú časť ako húsenkovú dráhu. Nálada po minulej sezóne nebola dobrá. Ostalo tam vedenie aj tréner Ján Pardavý a nemali všeobecnú dôveru, najmä fanúšikov, s čím museli bojovať.
Logické bolo teda vymenenie Pardavého za Ružičku. Kým Pardavý bol demokrat, Ružička bol tvrdá ruka, čo taktiež nezafungovalo. Oremus je niečo medzi nimi – nastolil poriadok, ale hráči sa pod ním nebáli hrať.
Hráčom dodal sebadôveru, čo je veľmi dôležité. Taktiež mu pomohlo, že na Slovensku asi nie je tréner, ktorý by v extralige pôsobil tak dlho ako on a poznal hráčov, či už po hernej alebo mentálnej stránke.
Veľkou témou posledných týždňov bolo avizované možné posilnenie Slovana brankárom Jaroslavom Halákom. Napokon sa tak nestalo. Čo hovoríte na rozhodnutie samotného Haláka?
Halákovi aj rozumiem. Je to škoda najmä pre ligu, pretože Halák by bol jedným z najväčších mien, aké kedy prišlo, ak neberiem v úvahu výluky v NHL. Jaroslava stále považujem za druhého najlepšieho brankára, po Vladimírovi Dzurillovi, v slovenskej histórii.
Na druhej strane, prísť dva týždne pred koncom základnej časti bez toho, že by niekde chytal, nemusí urobiť najlepšiu krv v šatni, aj keď je to Jaroslav Halák. On sám možno nechcel riskovať svoje renomé.
Zavážilo množstvo faktorov, ktoré si on dal v hlave dokopy. Možno je za tým aj niečo iné, čisto súkromné, a tak napokon neprišiel. Treba to rešpektovať, hoci je škoda, že takýto hráč nebude chytať v slovenskej extralige.
Najlepším brankárom extraligy je Škorvánek
Percentuálne najúspešnejším brankárom sa stal Dominik Riečický, v prvej štvorke figuruje aj Jaroslav Janus. Majú Košice najlepšiu brankársku dvojicu v extralige?
Z hľadiska skúseností a spolupráce, ktorá vlani priniesla zlato, sa to môže tak javiť. Za mňa robí veľa, že sú obaja Slováci, čo vytvára jedno voľné miesto pre kvalitného legionára do obrany alebo útoku.
Tým, že brankári sú kvalitní, tak Košice hrajú zodpovednejší, viac defenzívny ako ofenzívny hokej. To im vyhovuje, pretože na nich ide menej striel , a tak dostávajú aj menej gólov. Ich brankári určite patria z hľadiska kvality do prvej trojky.
Na prvé miesto by som v našej extralige dal brankára Michaloviec Stanislava Škorvánka. Je vysoký, má skúseností a dobrý pohyb. Nemá nijakú slabinu. Otázny je aj Glosár, ktorý už bol aj v reprezentácii a keď chytal namiesto Škorvánka tak taktiež nesklamal.
Musím ale povedať, že aj v ostatných tímoch sú brankárske jednotky veľmi kvalitné, skôr im chýba druhý brankár, teda to, čo majú Košice. Keď nejde jednému, ide druhému. V tom majú Košice trocha výhodu.
Zvolen, ktorý sa v predošlých troch sezónach tešil z cenného kovu obsadil až siedme miesto, Nitra po prehrách v závere spadla na ôsmu priečku. Prekvapilo vás to?
Zvolen má prekvapil viac ako Nitra, pretože začali dobre. Aj Nitra mala dobrú fázu, väčšiu časť sezóny boli v top 6, ale nepomohol im odchod Stephen Harpera do Sparty Praha.
Harper bol lídrom cudzincov, ktorý si dobre rozumel na presilovke so Samuelom Bučekom a do tímu prinášal energiu. Nitra určite nemala káder na prvú štvorku. Napokon to bolo veľmi tesné a Bystrica si to v poslednom kole vo vzájomnom dueli ukradla pre seba.
Nitra bude bojovať v dosť zaujímavej sérii s Trenčínom, keďže sa stretnú dva tradičné tímy. Bude to dosť vybičovaný duel predkola.
Dostať sa na MS v Česku bude pre extraligistov ťažké
Najproduktívnejším a zároveň jediným Slovákom v najlepšej 10 kanadského bodovania je Samuel Buček. Splnil to, čo od neho Nitra očakávala?
Podľa mňa určite splnil, považujem ho za suverénne najlepšieho slovenského hráča v extralige. Mohol by byť aj v reprezentácii, len jeho štýlu hokeja trocha nevyhovuje systém Craiga Ramsayho, čo samozrejme, nie je chyba Ramsayho ani Bučeka.
Myslím si, že na MS v hokeji sa dostane aspoň ako trinásty útočník. Za posledné roky sa veľa naučil, aj čo sa týka bránenia a zodpovednosti prístupu. Už to nie je len taký jednosmerný hokejista, má lepšie bránenie puku a vie použiť fyzickú hru. Je to hráč, na ktorého sa na Slovensku oplatí chodiť pozerať.
V čom konkrétne nevyhovuje Bučekovi systému Craiga Ramsayho?
Buček nie je úplne najlepší korčuliar. Možno to nie je tak o ňom. V Nitre sa presilová hra hrá na neho a dostáva oveľa vyšší čas na ľade. V reprezentácii sú hráči podobnej kvality, v niektorých oblastiach sú lepší, v niektorých horší.
Tréner reprezentácie s tým musí pracovať, aby mu hráči zapadli do jednotlivých úloh. Buček sa to učí, stále má len 25 nie 33. Podľa môjho osobného názoru, dokáže svoju hru prispôsobiť natoľko, aby bol platný pre reprezentáciu.
Vidíte v extraligových radoch nejakých iných adeptov na najcennejší dres?
Najistejším tipom je brankár Stanislav Škrovánek, možno spomínaný Buček. Reálne si myslím, že sa na MS z extraligy nedostane nikto iný. Keď privriem oči, tak možno ešte nejaký jeden mladý obranca Gajdoš, alebo jeden z mladých bekov Slovana.
Ako štvrtý center ešte možno Jozef Baláž z Trenčína, ak by mu vyšla príprava. Do Česka sa bude každý hrnúť, keďže potom je aj kvalifikácia na OH. Na najbližšie dve reprezentačné akcie bude chcieť prísť každý a hráči z extraligy tak majú menšiu šancu dostať sa do nominácie.
Z posledného mužstva tabuľky sa ťažko predáte
Vráťme sa ešte späť do extraligy. Úplne opačné starosti ako v Poprade majú v Humennom, ktoré sa po roku s extraligou lúči. Čo levom chýbalo, aby mohli pomýšľať na lepšie umiestnenie, respektíve aspoň záchranu?
Troška chytiť začiatok. Už od úvodu sa trápili a boli posledným tímom tabuľky. Z nováčikovského nadšenia nevyťažili viac než to, že na štadióne bola vždy dobrá atmosféra, aj v poslednom dueli hráčov vytlieskali.
Mesto aj celé okolie Horného Zemplína stálo za hokejom, ale neprenieslo sa to na ľad. Je pravda, že ako hráč, pri rovnakej finančnej ponuke, ak by som mal na výber práve Humenné, Trenčín alebo Banskú Bystricu, tak asi by som uprednostnil iný tím. Z mužstva, ktoré hrá na spodných priečkach tabuľky, sa dokážete ťažko predať. Všetko sa to dalo dokopy v neprospech Humenného.
Čo sa týka nákupov hráčov, manažment to mal náročné, ale robil, čo mohol. Treba povedať, že Humenné určite nesklamalo, hoci vypadli. Treba im vzdať úctu, že sa na to dali. Vedľa nich boli Michalovce a Košice, a predsa len naháňanie partnerov a hráčov, nie je nič ľahké. Uvidíme, či sa do extraligy ešte dostanú a nebola to len jedna epizóda.
Otázkou je, či na to budú mať Humenčania príležitosť, keďže sa opäť otvára otázka, ako sa bude v nasledujúcich ročníkoch postupovať, resp. zostupovať. Aké riešenie by bolo podľa vás najvhodnejšie?
Podľa mňa je najlepší systém baráže štyroch tímov – dvoch z extraligy a dvoch z prvej ligy – kedy si to medzi sebou rozdajú a je reálna šanca, že tímy z nižšej ligy môžu postúpiť.
Samozrejme, treba vyriešiť veci tak, aby tímy stáli na rovnakej štartovacej čiare a malo to spravodlivé kontúry. Hovorím napríklad o počte legionárov a aby sa nestalo, že jeden tím oddychuje a čaká, kým druhý tím dohrá dlhú sériu v play-off, ako tomu bolo v baráži prvého tímu z prvej ligy a posledného mužstva z extraligy. V takomto prípade by bolo lepšie, keby to ostalo tak, ako je to teraz.
Generálny manažér Nových Zámkov Imre Valášek v rozhovore pre Denník Šport vyjadril obavy, že sa z extraligy môže do troch až štyroch rokov stať poloprofesionálná súťaž. Jedným z dôvodov je absencia hráčov v strednom veku. Vidíte to rovnako čierne aj vy?
On vidí možno viac na čísla, ako to vyzerá po ekonomickej stránke. Verím, že sa tak nestane, pretože by to malo veľký dopad na kvalitu. Priznajme si, komu by sa po dvadsiatke v najproduktívnejšom veku, chcelo športovať, keď by z toho nemal zodpovedajúci príjem.
Finančné požiadavky sú aktuálne oveľa menšie, keď si to porovnáme s priemerom, ktorý sa zarábal pred 15 rokmi. Dnes má hokejista na Slovensku, dajme tomu, dvojnásobok priemerného slovenského platu. Pred pätnástimi rokmi to bol možno trojnásobok, až štvornásobok.
Myslím si, že z extraligy sa nestane poloprofesionálna liga, pretože vždy sa nájde mesto, ktoré by chcelo hrať extraligu. Vidíme, že je záujem a sledovanosť aj na štadiónoch je postupne väčšia. Hokej je u nás doma takou výkladnou skriňou športu.
S Imrem však súhlasím v tom, že je potrebné viac vyhľadávať hráčov so slovenským pasom a pomôcť im preklenúť obdobie medzi juniormi a mužmi.
