Až 71 percent občanov Európskej únie a 62 percent Slovákov vo februári a marci vyjadrilo pravdepodobný záujem voliť v júnových voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Vyplýva to z jarného prieskumu Eurobarometer, ktorého výsledky europarlament zverejnil v stredu (17. 4.).
Prieskum ukázal, že až 81 percent Európanov verí, že ísť voliť teraz má zmysel vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu. Uvedený 71-percentný záujem o eurovoľby naprieč celou EÚ znamená 11-percentný nárast oproti jari 2019.
Podľa zverejnených výsledkov sa Slovensko neocitlo na poslednom mieste pri podpore eurovolieb. V doterajších štyroch hlasovaniach Slovákov vo voľbách do EP bola ich účasť vždy najnižšia z celej EÚ.
Prieskumu Eurobarometru sa v reportáži v Správach RTVS venovala redaktorka Klaudia Mikolášová:
Záujem o eurovoľby vzrástol
Z pohľadu členských krajín vzrástol oproti marcu 2019 záujem o eurovoľby vo všetkých štátoch okrem Francúzska, kde zostal na rovnakej úrovni.
Najviac sa k urnám hlásia občania Holandska (72 percent), Nemecka (70) a Írska, najmenší záujem majú voliči v Česku (38), Bulharsku (40) a na Slovensku (43).
Až 53 percent Európanov si myslí, že je dôležité voliť v eurovoľbách, čo je nárast o šesť percent oproti jesennému prieskumu Eurobarometra.
Respondenti naznačili, že piatimi hlavnými témami eurovolieb sú pre nich boj proti chudobe, verejné zdravotníctvo, podpora hospodárstva a tvorba nových pracovných miest, obrana a bezpečnosť a klimatické zmeny.
Za nimi zaostali témy ako migrácia, budúcnosť Európy, právny štát či poľnohospodárstvo a boj proti organizovanému zločinu.
Hlavné témy Slovákov – ekonomika a pracovné miesta
Predvolebné témy sa líšia od krajiny ku krajine. Pre deväť štátov je prioritou obrana a bezpečnosť. Šesť krajín, medzi nimi aj Slovensko, považuje za hlavnú tému stav ekonomiky a pracovné miesta.
Päť krajín chce bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a ďalších päť požaduje zlepšenie verejného zdravotníctva. Migrácia ako téma číslo jeden trápi len Poľsko a Cyprus.
V samostatnej časti venovanej vnímaniu Európskeho parlamentu a hodnôt, ktoré bráni, prieskum ukázal v priemere 41-percentné pozitívne vnímanie tejto inštitúcie. To je o päť percent viac ako na jeseň 2023.
Najpozitívnejšie europarlament vnímajú občania Portugalska
Na Slovensku vníma EP pozitívne 42 percent a negatívne 18 percent opýtaných. Najpozitívnejšie europarlament vnímajú občania Portugalska (66 percent), Dánska a Talianska (59) a Luxemburska (55), najmenej kladne zasa obyvatelia Francúzska (27), Česka (28) a Slovinska (29).
Podľa prieskumu si 56 percent Európanov želá, aby EP mal dôležitejšiu úlohu ako doteraz (nárast o tri percentá voči jeseni 2023). S týmto postojom súhlasí aj 44 percent Slovákov a 43 percent je kategoricky proti.
Najväčšiu podporu má silnejšia úloha EP u občanov Cypru (85 percent), Španielska (76) a Grécka (73), najmenšiu zasa v Česku (32), Dánsku (34) a Švédsku (41).
Väčšina respondentov sa zhodla na tom, že poslanci budúceho europarlamentu by v rokoch 2024 – 2029 mali predovšetkým konať v prospech mieru v Európe (47 percent), brániť demokraciu (33), ochraňovať ľudské práva v EÚ a vo svete (24), bojovať za slobodu slova (21) a tiež za zásady právneho štátu (20).
