Pred 38 rokmi krátko pred pol druhou ráno sa ukrajinská oblasť Černobyľ navždy zapísala do histórie. Stala sa tu doteraz najväčšia jadrová havária všetkých čias.
Priamo pri havárii umreli stovky ľudí a mnoho ďalších zabila radiácia. Ďalšie státisíce mali trvalé zdravotné následky.
Komunistickí pohlavári informácie tajili. Prvá opatrná správa z Moskvy dorazila do Československa tri dni po havárii.
Elektrotechnici robili experiment, pri ktorom chceli sledovať dynamiku reaktora. Odstavili pritom viacero bezpečnostných systémov, čím sa dopustili osudovej chyby.
Ďalšou bolo, že test odložili a robila ho teda iná pracovná zmena, ktorá nebola dostatočne zaškolená. Reaktor sa prehrial a vybuchol. Prvá opatrná správa z Moskvy dorazila do Československa tri dni po havárií. Sovietska televízia ju odvysielala v spravodajskej relácii Vremja.
„Rada ministrov Sovietskeho zväzu oznamuje, ako sme už informovali médiá, v Černobyľskej atómovej elektrárni, ktorá leží 136 kilometrov od Kyjeva, došlo k havárii,“ uvádzalo sa v správe z Moskvy.
Najväčšej jadrovej havárii všetkých čias sa v Správach RTVS venoval redaktor Matúš Oparty:
Oficiálne informácie haváriu bagatelizovali
Rádioaktívny mrak zamoril veľkú časť Európy. Nad územím Československa otočil celkovo trikrát. Oficiálne informácie černobyľskú haváriu bagatelizovali. Existovali aj neoficiálne. O tých sa hovorilo iba na hydrometeorologickom ústave.
„Prvý údaj o vzostupe rádioaktivity na území Slovenska sme mali z pravidelných meraní Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ). Tie oficiálne informácie pokiaľ si pamätám, ani nehovorili o tom, že by sme vedeli to, čo sme vedeli. Bolo to dôležité, ale proste sa to nehodilo do tej koncepcie informovanosti v tej dobe,“ priblížil vtedajší riaditeľ SHMÚ Štefan Škulec.
Napriek hrozbe rádioaktivity pochodovali nič netušiaci súdruhovia a súdružky v prvomájových sprievodoch a chválili komunizmus.
Zatajovanie informácií v Sovietskom zväze a ďalších štátoch východného bloku posilnilo nedôveru k Moskve, čo prispelo k pádu sovietskeho bloku.