Počas prvého pol roka presadila vládna koalícia 23 zákonov v skrátenom konaní. Ďalšiu legislatívu v expresnom režime budú poslanci schvaľovať v nasledujúcich dňoch. Dostávajú sa tak postupne na čísla, ktoré vlády Roberta Fica dosahovali za jedno volebné obdobie. Zrýchlené schvaľovanie zákonov najviac v minulosti využívala aj terajšia opozícia.
Štandardne trvá tvorba zákona približne šesť mesiacov. Podľa zámeru ministerstvo vypracuje paragrafové znenie, ktoré predloží do medzirezortného pripomienkového konania.
„K tomuto zákonu sa tým pádom môžu vyjadriť všetky ostatné ministerstvá, samosprávy, ale aj rôzni odborníci, a takisto generálna prokuratúra, ale aj občania. Čiže na tvorbe legislatívy sa podieľa veľká väčšina spoločnosti a pôsobí na to, aby legislatíva bola kvalitnejšia,“ upozornila riaditeľka OZ Via Iuris Katarína Batková.
Súčasná koalícia stihla v parlamente odobriť už 23 zákonov v zrýchlenom režime. Na aktuálnej schôdzi chce v tomto režime presadiť ešte zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, odstrel medveďa či výrub stromov.
Podľa rokovacieho poriadku môže parlament prijať zákony v skrátenom konaní, ak krajine hrozia hospodárske škody, alebo ak môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti štátu či základných ľudských práv a slobôd.
Využívaniu skráteného legislatívneho konania sa venovala v Správach RTVS redaktorka Nina Janešíková:
„Vládna koalícia zneužíva skrátené legislatívne konanie. Možno s výnimkou jedného alebo dvoch prípadov, všetky ostatné boli také, že tam neboli naplnené dôvody,“ zhodnotil podpredseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Ondrej Dostál.
„Koalícia si len uľahčuje svoju prácu, pretože na rozdiel od nás nemajú ani covid, nevypukla teraz čerstvo vojna, čiže nie je iný, ako čisto politický dôvod,“ poznamenal poslanec Gábor Grendel (Slovensko, Za ľudí, KÚ).
„Vláda chcela čo najskôr naplniť niektoré sľuby, ktoré dávali v predvolebnej kampani politici a nebolo to možné riešiť bez toho, že by sme nesiahli na možno nadužívanie skráteného legislatívneho konania. Takže v tejto chvíli to obhajujem,“ odôvodnil predseda branno-bezpečnostného výboru NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD).
Rekordérom sú kabinety Matoviča a Hegera
„Ani zďaleka sa nechytáme na Matovičove obdobie alebo Matovičovo-Hegerovské. Väčšina z tých zákonov prišla v gescii ministerstva financií. Ten jeden jediný, ktorý bol, trestné kódexy, tak to samozrejme, bolo trošku výnimka,“ uviedol poslanec Roman Michelko (SNS)
Skrátené konania nadmerne využívala prvá vláda Mikuláša Dzurindu. Rekordérom sú však kabinety Igora Matovič a Eduarda Hegera so 110 expresne prijatými zákonmi. Zdôvodňovali ich najmä pandémiou a vojnou na Ukrajine. Za využívanie tohto inštitútu ich opakovane kritizovala vtedajšia opozícia, ale aj prezidentka.
„No povedzte mi, čo má telekomunikačný zákon s Covidom-19, keď bol mimo ústavy. Čo má povedzme kilečko pána Sulíka s Covidom-19?“ poznamenal poslanec Juraj Blanár (Smer-SD).
„Chcem vás z tohto miesta požiadať, aby ste dbali na dodržiavanie vlastných procesných pravidiel,“ odkázala v roku 2022 Zuzana Čaputová vtedajšej vláde.
Väčšina politikov sa zhoduje, že podmienky skráteného legislatívneho konania netreba sprísňovať, ale ich dodržiavať. Koaliční poslanci avizujú, že v expresnom tempe prijímania zákonov poľavia.
