Sociálni partneri sa na výške minimálnej mzdy zatiaľ nedohodli. Niektorí z nich nesúhlasia ani s automatom na jej zvyšovanie. Novelu zákona o minimálnej mzde preto minister práce Erik Tomáš zatiaľ na rokovanie vlády nepredloží. Diskutovať musí aj s koaličným partnerom. Ten si totiž stanovil podmienku.
Ak sa sociálni partneri na výške minimálnej mzdy nedohodnú, ministerstvo práce navrhuje, aby bola na úrovni 60-tich percent priemernej mzdy – namiesto súčasných 57 %. „Zástupcovia odborov schválili a odsúhlasili tento zákon, ale s pripomienkami, a zamestnávatelia nevyslovili súhlas s týmto zákonom,“ uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD).
„Vnímame to nevhodné nastavenie vzhľadom na konkurencieschopnosť. Pretože napríklad Česká republika je dnes niekde na úrovni 42% priemernej a minimálnej mzdy. Snažia sa dostať niekde na úroveň 47%, v priebehu, myslím, že troch alebo štyroch rokov,“ informoval viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka
„Obávame sa, že najmä v prípade menej ekonomicky rozvinutých regiónov budú mať problém zamestnávatelia dodržať navrhované nárasty,“ skonštatoval viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský.
Zvyšovaniu minimálnej mzdy sa v Správach RTVS venoval Radoslav Šebo:
Obavy z príplatkov
Zamestnávatelia majú obavy najmä z príplatkov, ktoré sú na minimálnu mzdu naviazané. Čím vyššia bude, tým vyššie budú aj príplatky. Zamestnávatelia chcú na tripartite diskutovať o iných mechanizmoch ich výpočtu.
„Pre nás je akceptovateľná diskusia iba jedine s takým výsledkom, ktorý povedie buď k ešte vyšším príplatkom, alebo k nástrojom, ktoré budú vytvárať tlak na znižovanie objemu hodín, ktoré vykonávajú zamestnanci v neštandardných časoch, najmä v noci,“ vyhlásila prezidenta Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová.
O zákone o minimálnej mzde mali poslanci Národnej rady rokovať už na júnovej schôdzi, no rokovanie sa presúva na september alebo na október. Podpora zákona o minimálnej mzde v pléne Národnej rady je nateraz otázna, keďže jeden z koaličných partnerov si stanovil podmienku.
Zavedenie automatu
Podľa šéfa rezortu práce, Slovenská národná strana za podporu zákona o minimálnej mzde, požaduje zavedenie automatu na zvyšovanie minimálnych dôchodkov, aby boli vo výške najmenej 33 % z priemernej mzdy.
„Aby ľudia, ktorí mali 40 odpracovaných rokov nemuseli fungovať na sociálnych dávkach, aby mali základný status. 40 rokov si platili bytie z nízkeho základu, tak musia mať aspoň ako tak dôstojný život. To môže byť iba vtedy, ak sa bude automaticky valorizovať,“ povedal poslanec NR SR Roman Michelko (SNS).
„Ten, kto menej pracoval a platil, môže mať nakoniec vyšší starobný dôchodok, ako ten, ktorý platil z úrovne priemernej mzdy. To je nešťastný nápad,“ uviedla odborníčka na sociálne veci Ľubica Navrátilová.
„Minimálna mzda ako 60% z priemernej mzdy je v Programovom vyhlásení vlády, za ktoré hlasovala aj SNS, bez podmienok. Chceme diskutovať s koaličným partnerom, pretože bez koaličných hlasov tento zákon ťažko prejde,“ dodal Tomáš.
O minimálnej mzde sa malo rokovať aj na koaličnej rade v pondelok. Rozhovory na túto tému však odložili na neurčito.
