S vrchnými predstaviteľmi Smeru-SD má od prezidentských volieb v roku 2014 veľmi zlé vzťahy. Bývalý prezident Andrej Kiska dnes Robertovi Ficovi želá skoré uzdravenie a verí, že keď sa premiér vráti z nemocnice, využije svoj nadhľad a skúsenosti a situáciu bude upokojovať. Štátnicky prístup zároveň vyzdvihuje aj pri prvej reakcii Roberta Kaliňáka po atentáte na predsedu vlády a volaní po potrebe upokojenia situácie.
Druhým dychom dodáva, že opozícia by nemala prestať s protestami. „Mlčať nie je správne, treba zvoliť zlatú strednú cestu. Ozývať sa, ale pokojnou formou,“ myslí si prezident, ktorý zároveň s napätím očakáva, ako sa k zložitej situácii postaví nástupca Zuzany Čaputovej Peter Pellegrini.
O aktuálnej situácii po atentáte na predsedu vlády SR Roberta Fica sme sa rozprávali s bývalým prezidentom Andrejom Kiskom, rozhovor si môžete prečítať nižšie.
Ako ste sa dozvedeli o atentáte na R. Fica a čo ste vtedy práve robili?
Práve som bol na bicykli. Doobeda som mal ťažší pracovný deň a poobede som sa rozhodol, že sa pôjdem vyvetrať na horský bicykel. Zrazu mi volala manželka, či som čítal, čo sa stalo.
Hneď som zastal, pozrel som sa na mobil a neveril som vlastným očiam.
Aká bola vaša bezprostredná reakcia aprvé myšlienky?
Veľa som premýšľal. Zastavil som na lúke, ľahol si do trávy a uvažoval som. Ľudia, ktorím to prepne, ktorí zídu zo zdravého rozumu, sú na každej strane politického spektra. Ľahko sa to mohlo kedykoľvek v minulosti stať aj mne. Bežne som chodil medzi ľudí aj medzi kotlebovcov. Premýšľal som, že niečo s našou krajinou nie je v poriadku.
Bol tam aj strach, ktorý ste v tom momente možno cítili?
Strach určite nie, skôr ľútosť, že kde sme to dospeli? Vždy, keď som sa s niekým bavil o rôznych extrémistoch, atentátoch a podobne, mal som pocit, že na Slovensku sa to určite nestane. A zrazu sa to stalo. Takéto niečo sa však môže stať v každej krajine.
Keďže aj ja som niekedy vystupoval na námestiach, robil som si revíziu vlastných výrokov, akú rétoriku som používal, či bola správna a či som aj ja nebol ten, ktorý prilieval olej do ohňa. Na druhej strane je pravdou, že keď zlo je zlom, treba to pomenovať. Bolo by chybou, keby sme tak nerobili.
Je ale dôležité, akým jazykom to človek pomenuje a k čomu vyzýva. Zo strany mnohých členov vládnej koalície bol v minulosti ten slovník veľmi ostrý. Zároveň treba povedať, že príliš ostrý a zlý bol aj zo strany niektorých opozičných politikov a mohol vyvolávať v ľuďoch rôzne emócie.
Podvečer ste napísali na sociálnej sieti príspevok, v ktorom ste čin odsúdili a premiérovi zaželali skoré uzdravenie a „nám všetkým, aby sa polarizácia skončila.“ Ako intenzívne ste vývoj sledovali ďalej?
Prišiel som domov, odložil bicykel a sadol si k správam. Nikto sme nevedeli, ako dopadne noc. Okolo štvrtej ráno som vstal a hneď som si pozrel, čo je nové. Veril a dúfal som, že premiér prežije a že sa mu stav polepší. Neskôr sa tak stalo a povedal som si: „Chvála Pánu Bohu!“ Skutočne som mu to veľmi úprimne želal, napriek všetkému, čo sa medzi nami v minulosti udialo.
Každý jeden človek, ktorý má hlas v našej spoločnosti, by ju teraz mal začať upokojovať, pretože na základe takéhoto činu sa dajú vyvolávať veľmi ľahko ďalšie emócie a nenávisť dokáže plodiť ďalšiu nenávisť a násilie plodiť ďalšie násilie.
Postavil by som sa vedľa hocikoho
Aj politici a odborná verejnosť sa bezprostredne po útoku zhodovali, že je potrebné upokojiť situáciu. Prvý krok v tomto smere spravila prezidentka Z. Čaputová a budúci prezident P. Pellegrini. Dôležití ústavní činitelia a zároveň politici z opačných politických táborov. Aké dôležité bolo toto gesto?
To bolo to najlepšie gesto, ktoré mohlo byť v danej dobe. Mne bolo len ľúto, že nebolo vyslyšané.
Dalo sa podľa vás očakávať, že okrúhly stôl sa napokon neuskutoční?
Povedal som si, že toto už skutočne je doba, kedy by sa mal jeden vedľa druhého postaviť a povedať: Nie, takéto Slovensko si neželáme.
Keby som bol ja v takejto pozícii, určite by som tam prišiel a postavil sa vedľa hocikoho, s kým som v minulosti nemal dobré vzťahy, aby som sa pokúsil upokojiť situáciu. Žiaľ, v politike je bežné, že osobný záujem je nadraďovaný tomu, čo je dobré pre krajinu. To sa ukázalo aj tentokrát pri rozhodnutí niektorých politikov, ktorí povedali, že neprídu.
Myslíte si, že Smer príde s vlastným návrhom na okrúhly stôl?
Pri prvej tlačovke, kde vystúpil pán Kaliňák, som si povedal: „Tak takto vystupuje štátnik“. Vyzýval, aby si všetci priznali svoju chybu a spolu upokojili situáciu. Hoci s Ficom aj Kaliňákom mám veľmi zlé vzťahy, tak s uznaním musím povedať, že toto bolo dobré gesto, klobúk dole.
Či by mal Smer zvolávať okrúhly stôl, bude veľa závisieť od toho, čo ako prvé povie Robert Fico, keď sa vráti z nemocnice. Verím, že pri nadhľade a skúsenostiach, ktoré má, aj on zachová tento štátnicky rozmer a situáciu bude upokojovať.
Mlčať nie je správna cesta
Ako by malo také politické zmierenie vyzerať? Súboj koalície a opozície je predsa štandardnou súčasťou politiky.
Podľa môjho názoru je to o sile slova. Najskôr je myšlienka a potom je slovo. Na začiatku každej veľkej tragédie alebo vojny bolo slovo. Začnete vyvolávať nenávisť voči ľuďom iného národa, krajiny, farby pleti či náboženstva. Nenávisť používate rétoricky, ale sú tu ľudia, ktorí si potom povedia: „Je to naozaj tak. Istá skupina ľudí s nejakým názorom, náboženstvom či farbou pleti ma ohrozuje, a tak predsa musím konať. Zoberiem zbraň do rúk a idem to riešiť.“
Práve slovo sa stalo veľmi silným, extrémistickým nástrojom. Čím viac sa naša krajina polarizuje, tým je aj ten slovník extrémistickejší, vulgárnejší a vyvoláva ešte väčšie emócie.
Keď takýto slovník ide z úst tých, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku, ako politici či influenceri, tak potom je to už skutočne krátka cesta v hlave psychicky labilného jednotlivca, ktorý povie, že ide veci riešiť a začne strieľať.
Keď hovoríme o uzmierení, neznamená to, že si nemáme presadzovať svoj názor. Ide o to, ako ho presadzujeme, či budeme vyzývať k „nenávisti“ voči iným politikom, novinárom či médiám. Toto by malo ustúpiť. Neviem ale, či ešte títo ľudia dokážu v reáli otupiť svoje výpady.
Opozícia organizovala od parlamentných volieb niekoľko protestov. Ozývajú sa hlasy, ktoré hovoria, že by s nimi nemala v tejto situácii pokračovať. Aký je váš názor?
Voči protestom nemám výhrady. Otázkou je, čo sa na protestoch deje, kto hovorí a k čomu vyzýva.
Medzi ľuďmi na protestoch sa môžu veľmi ľahko nájsť aj extrémisti, ktorí sa môžu snažiť dav vyprovokovať. Závisí od organizátorov, aby sa od toho vedeli dištancovať a utlmiť tých, ktorí tieto nenávistné emócie vyvolávajú.
Tiché a zmierlivé pochody, ktoré ukazujú tichú silu, sú podľa mňa veľmi účinným nástrojom. Nemusí sa na nich pokrikovať. Videli sme, čo sa kričalo proti pani prezidentke.
Stará múdrosť hovorí, že na to, aby zlo zvíťazilo, stačí veľmi málo. Stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič. Takže ak my, teda tí, ktorí nesúhlasíme s tým, čo sa deje s RTVS, čo sa udialo so špeciálnou prokuratúrou, novela trestného zákona atď., keď teraz budeme len mlčať, lebo nechceme vyvolávať nenávisť, to tiež nie je správna cesta.
Treba zvoliť zlatú strednú cestu. Treba sa ozývať a jasne povedať, že s vecami nesúhlasíme, ale treba to povedať pokojnou formou, aby sme nevyvolali nenávisť.
„Útok na demokraciu“. Aj takto je označovaný atentát na Roberta Fica. V podobnom duchu sa niesla aj reakcia verejnosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018, keď ste boli prezidentom SR. Ide o dva veľmi odlišné činy, či už spôsobom, motívom a podobne. Dajú sa ale predsa v niečom tieto dve udalosti porovnávať? Čo majú spoločné a v čom sa líšia?
Vražda Jána a Martiny bola nájomná pripravovaná vražda, za ktorou stáli ľudia, ktorí mali pocit, že sú nedotknuteľní a môžu v tejto krajine robiť skoro všetko a že výkonná moc, ten mafiánsky štát, o ktorom som ja tak často hovoril, ich ochráni. To ich doviedlo až k tomu, že sa rozhodli, že odstránia nepohodlného novinára.
To je zásadný rozdiel, pretože to poukazuje na to, aká chyba v riadení štátu nastala. Atentát na premiéra bol činom osamelého vlka, ktorému to v hlave preplo, a to veľmi nešťastne. Toto je zásadný a dramatický rozdiel medzi týmito dvoma prípadmi.
Pravdou je, že dopad je v oboch prípadoch obrovský. Cítime, že spoločnosť dostala veľmi silnú facku. Podobne ako aj po vražde pri Teplárni. Tá facka bola nesmierne ťažká a bolestivá. Každá takáto udalosť nám nastavuje zrkadlo. Mnoho ľudí, ktorí radi útočili na členov LGBTI+, sa po vražde na Zámockej ulici snažili zjemniť rétoriku, lebo pochopili, kam až to môže viesť.
Dúfam, že aj tento čin to dokáže. Každý z nás, kto máme vplyv na verejnosť, by si mal prehodnocovať, či niekde neprilievame olej do ohňa. Ak áno, tak by sme mali tento prístup zmeniť.
Dá sa povedať, že spoločnosť je dnes, šesť rokov po smrti Jána a Martiny, polarizovaná viac ako vtedy?
Prešli sme si silnou katarziou, pretože po tom, čo sa podarilo odstaviť Fica od moci, sa dostal k moci Matovič, a to bolo zlé. Mnohí, medzi ktorými som bol aj ja, sme verili, že keď k politickej moci príde iná garnitúra, že Slovensko sa zásadne zmení k lepšiemu. V mnohých veciach, ako boj s korupciou, sa to aj podarilo. Z pohľadu nenávisti a polarizácie spoločnosti sme sa ale možno ešte aj trošku zhoršili.
Som zvedavý, ako k zložitej situácii pristúpi nový pán prezident
Prezident má v takýchto ťažkých chvíľach dôležité slovo nielen smerom na verejnosť, ale aj smerom k politikom. Vy ste ako prezident zohrali významnú úlohu pri tom, ako sa politická scéna napokon vyrovnala s tragédiou po vražde Jána a Martiny. Súčasnej prezidentke sa to nateraz, zdá sa, nepodarilo. Aké sú ešte jej ďalšie možnosti?
Pani prezidentka spravila, čo mohla a čo bolo v jej možnostiach. Nemyslím si, že keby som tam bol ja, dokázal by som niečo iné spraviť.
Má podľa vás Peter Pellegrini v tomto smere väčšiu šancu na úspech ako Zuzana Čaputová?
Ešte neviem, ako sa bude ako prezident správať a či sa bude snažiť našu krajinu spájať tak, ako to hovoril. Nebude to mať určite jednoduché. Počkajme si na jeho prvé kroky. Veľa o tom napovie už inauguračný prejav, kde bude dávať svoje prvé posolstvá, ako reálne vidí našu krajinu. Sám som zvedavý, ako pán prezident pristúpi k tejto zložitej situácii, ktorú máme.
Treba si uvedomiť, že predvolebná rétorika verzus skutočná politika, to často treba deliť aj piatimi alebo desiatimi. Pred voľbami sa používa silná a polarizujúca rétorika s cieľom zaujať. Po voľbách sa výrazne zmení a zjemňuje.
Čo bude hlavnou úlohou P. Pellegriniho bezprostredne po inaugurácii? Bude to práve nastolenie zmieru, o ktorom sa stále bavíme, alebo niečo iné?
Určite áno, pretože Pellegrini sa uchádzal vo voľbách aj o Ficových či Harabinových voličov, ktorých sa mu vo veľkej miere aj podarilo získať a vďaka tomu vyhral. Teraz bude jeho úlohou vyslať tomuto spektru veľmi silný signál a upokojovať ho. Treba totiž povedať, že práve z tohto spektra vychádzali tie najnenávistnejšie prejavy, ktoré v našej krajine boli. V tomto smere bude mať otvorené dvere, keďže títo ľudia ho volili, budú ho počúvať.
Verím, že v prvých mesiacoch, pokiaľ bude dobre vykonávať svoj úrad, sa mu podarí svojimi rétorickými činmi podchytiť aj nevoličov a aj časť tých, ktorí volili pána Korčoka. Šancu teda bude mať, ale čo s ňou spraví, bude veľmi záležať od neho.
Vy sám spätne neľutujete, že ste opäť nekandidovali za prezidenta?
Ja som nikdy politikom nebol. Do politiky som išiel kvôli tomu, čo som zažil v Dobrom anjelovi, keď som pomáhal ľuďom a chcel som krajine pomôcť ešte viac.
Bolo to veľmi ťažkých päť rokov, prežil som si svoje, odovzdal som v nich svoj podiel a vrátil som sa naspäť do charity, kde pomáham ľuďom ďalej. Treba povedať, že pani prezidentka bola prezidentkou vo veľmi ťažkej dobe.
Pýtam sa to preto, lebo ma zaujíma, či aj pri vašom rozhodovaní zohrali úlohu nálady v spoločnosti, prípadne bezpečnostná situácia?
Keď do politiky vojdete, nemusíte spraviť nič zlé, ale automaticky proti sebe máte nejakú skupinu ľudí, ktorí, keby ste v politike neboli, určite proti vám nič nemajú. Časť ľudí ma automaticky začala nenávidieť len preto, že som porazil Fica.
Je zvláštne, že aj keď nič zlé nespravíte, chcete pomôcť krajine a keď zvíťazíte vo voľbách, zrazu vám sú niektorí ľudia ochotní hádzať vajcia do okien. Na toto treba byť pripravený, ale nebolo to pri mojom rozhodovaní také zásadné.
Ja sám už som na záver spoločnosť polarizoval a bol čas dať priestor iným. Som nesmierne rád, že sme zvolili pani prezidentku, na ktorú som hrdý.
Predpokladám teda, že nad návratom do politiky neuvažujete.
Hovorí sa nikdy nehovor nikdy. Pred možno 15 rokmi som povedal, že nikdy do politiky nevojdem a zrazu som v nej bol. Ale návrat v žiadnom prípade nechystám.
Rozbehol som nový projekt, na ktorom robím asi dva roky. Je hlavne o pomoci Rómom, ktorí chcú pracovať a nevedia prácu získať a zároveň trochu zblížiť majoritu s Rómami, pretože negatívne postoje voči nim a rasizmus sú u nás stále veľmi vysoké. Chcem ukazovať krásu rómskej kultúry, Rómov, ktorí vedia a chcú pracovať. Takže chcem našu krajinu spraviť lepšou.
