Peniaze sú, ale opäť ich míňame pomaly. Slovensko vyčerpalo necelých 473 miliónov z plánu obnovy, čo je sedem percent z celkových zdrojov. Upozornenie prichádza z Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Odporúča zrýchliť a lepšie manažovať. Peniaze z plánu obnovy sa vyplácajú jednorazovo. Ak sa neminú, prepadnú.
Rezort zdravotníctva je na tom najhoršie s čerpaním peňazí. Spomedzi všetkých rezortov má aj najväčšie investičné projekty, a to vo výške viac ako 828 miliónov eur.
„Ide napríklad o vybudovanie novej siete moderných regionálnych nemocníc, centralizáciu riadenia koncových štátnych nemocníc, ako aj vybudovanie psychosociálnych centier a rozšírenie siete psychiatrických stacionárov,“ priblížila hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
Čerpaniu peňazí z plánu obnovy sa v Správach RTVS venovala redaktorka Andrea Škutová:
Neochota plniť sľuby bývalých vlád
Peniaze musíme vyčerpať do roku 2026. Analytička hovorí, že to nestíhame. „Reformy dohodla predchádzajúca vláda. Rozumiem tomu, že tam môže byť istá neochota napĺňať to, čo sľúbili predchádzajúce vlády, ale tie peniaze sú na stole,“ povedala analytička Euractiv.sk Barbara Zmušková.
Bývalá štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva a expertka na zdravotníctvo Jana Ježíková je optimistická. Myslí si, že Slovensko by mohlo ešte stihnúť nemocnicu v Martine a Banskej Bystrici.
„Ešte stále sme v termíne. Niektoré investície sú menšie. To znamená, že by sa dali zrealizovať ešte v tom termíne. Čo sa týka dvoch veľkých nemocníc, Rooseveltová nemocnica v Banskej Bystrici, tam by som tomu verila viac. Čo sa týka Martina, tak tam neboli podané námietky na víťaza súťaže, takže už teraz sa môže podpísať zmluva,“ skonštatovala Ježíková.
Problémy majú aj iné ministerstvá
Problémy s čerpaním peňazí z plánu obnovy majú aj ministerstvá vnútra, spravodlivosti a životného prostredia. „Teraz je už dosť neskoro. Nemôžme úplne meniť celý plán obnovy a robiť nejaké veľké revízie, ak sa nám nepáči niečo, čo sa v ňom píše,“ vysvetlila analytička Zmušková.
„Je dôležité, aby si kľúčové inštitúcie sadli spolu s Úradom vlády SR za jeden rokovací stôl a otvorene popísali, v akom štádiu je príprava a realizácia jednotlivých projektov,“ uviedla Bolech Dobáková.
Riešením by pre nás bolo, keby Európska komisia predĺžila lehotu čerpania peňazí. Podľa analytičky to však nie je reálne.
