Lex atentát upravuje aj podmienky pre verejné zhromaždenia. Napríklad protesty sa už nebudú môcť konať v okolí bydliska politikov. Dôležitú úlohu majú zohrávať samosprávy. Za nedodržanie stanovených podmienok by im podľa nových pravidiel hrozila pokuta.
Zhromaždenia sa zakážu v okruhu do 50 metrov od obydlí troch najvyšších ústavných činiteľov a miest, kde rokuje parlament či vláda. „Ide nám o to, aby sme skončili už vyše 14-ročné obdobie, kedy sa tu pred domami politikov stavali šibenice a kládli sa im tam rakvy,“ uviedol v utorok (12. 6.) minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
„S tým súvisia aj určité úlohy, ktoré sú pre Policajný zbor a obce, ktoré musia intenzívne analyzovať podané žiadosti o jednotlivé zhromaždenia. A byť schopní niektoré zhromaždenia presunúť, dať ich od seba ďalej, alebo v prípade významného ohrozenia takéto zhromaždenie zakázať,“ vysvetlil minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).
Pravidlám zhromažďovania podľa tzv. Lex atentát sa v reportáži v relácii Správy RTVS venovala redaktorka Karolína Janičíková:
Ak by mestá a obce tieto podmienky nedodržali a nezakázali zhromaždenie, o ktorom budú vedieť, že môže znamenať ohrozenie, od rezortu vnútra môžu dostať pokutu do výšky 16 500 eur. Zároveň jednotlivcovi za narušenie zhromaždenia hrozí pokuta do 1 650 eur.
„Je to ďalšia povinnosť v čase, keď samospráva bojuje momentálne o prežitie. Ale zároveň chápeme, že situácia na Slovensku je veľmi komplikovaná,“ skonštatoval predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik.
Obmedzenia zhromaždení
„Obávame sa, že obce, ak sa budú chcieť vyhnúť možnosti, že im udelia pokutu, tak preventívne budú obmedzovať niektoré podujatia alebo zakazovať zhromaždenia,“ povedala právnička z občianskeho združenia Via Iuris Katarína Batková.
Nariadenia by bol problém dodržať napríklad aj v Bratislave. Mestská časť Staré mesto upozorňuje na to, že nie vždy vedia, kde bývajú ústavní činitelia.
„To nie vždy korešponduje s trvalým bydliskom. Zároveň, ak by sa tento zákon vzťahoval napríklad na ministerstvá, v Bratislave alebo v jej centre by to bolo extrémne problematické. Pretože ministerstvá sa dotýkajú veľkých námestí, ktoré sú často práve lokalitou, kde sú zhromaždenia nahlásené,“ vysvetlila hovorkyňa starostu MČ Bratislava-Staré mesto Veronika Gubková.
Právnici sa budú zaoberať aj otázkou, či tento návrh nie je v rozpore s ústavným právom na zhromažďovanie sa.
„Ak by hrozilo, že ustanovenia sú príliš vágne, ktoré navrhuje súčasná vládna moc a prijala by ich do zákona, tak by mohlo hroziť, že Ústavný súd v prípade hodnotenia môže aj rozhodnúť o tom, že takýto zákon je protiústavný,“ dodala Katarína Batková.
Predseda združenia miest a obcí očakáva, že samosprávy dostanú jasné informácie o tom, ako sa majú v konkrétnych prípadoch zachovať.
