Členské štáty NATO diskutujú o možnosti rozmiestnenia viacerých jadrových zbraní a zvýšení ich stavu pohotovosti. Britskému denníku The Telegraph to v pondelok (17. 6.) povedal šéf Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.
Poukázal pritom na rastúce hrozby zo strany Ruska a Číny. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov Stoltenbergove vyjadrenia označil podľa agentúry Reuters za eskaláciu.
Stoltenberg britským novinám povedal, že medzi členmi Aliancie teraz prebiehajú živé rokovania s cieľom zabezpečiť transparentnosť okolo jadrového arzenálu ako odstrašujúceho prostriedku.
„Nechcem zachádzať do operačných podrobností o tom, koľko jadrových hlavíc by malo byť akcieschopných a ktoré by mali byť uskladnené. Musíme sa však o týchto otázkach radiť. A presne to robíme,“ povedal. „Transparentnosť nám pomáha oznámiť priamy odkaz, že sme samozrejme jadrovou alianciou,“ zdôraznil generálny tajomník.
Reakcia na Putinove vyhrážky
Cieľom NATO je podľa Stoltenberga svet bez jadrových zbraní. „Ale kým jadrové zbrane existujú, musíme zostať jadrovou alianciou. Pretože svet, v ktorom Rusko, Čína a Severná Kórea majú jadrové zbrane a NATO ich nemá, je nebezpečnejší,“ dodal Stoltenberg.
Ruský prezident Vladimir Putin opakovane varoval, že Moskva by mohla v krajnej situácii na svoju sebaobranu jadrové zbrane použiť.
USA a ich európskych spojencov Rusko obviňuje zo zaťahovania sveta na pokraj jadrovej konfrontácie tým, že poskytujú brániacej sa Ukrajine zbrane, z ktorých niektoré môžu použiť na útoky na ruské územie.
NATO, ktoré preberá väčšiu úlohu v koordinácii dodávok zbraní Kyjevu, hovorí o jadrových zbraniach zriedkavo verejne. Aj keď je známe, že USA majú takéto zbrane uložené v niektorých lokalitách v Európe.
