Na Slovensku chýbajú klinickí logopédi. Tí, čo pracujú, sú preťažení a čakacie lehoty na vyšetrenia k nim sa predlžujú. Špecialisti neriešia iba poruchy reči malých detí. Čoraz viac majú aj dospelých pacientov.
Pani Júlia zo Spišskej Novej Vsi dostala v roku 2006 krvácanie do mozgu. “Odvtedy som nerozprávala vôbec, nič absolútne,” priznala pani Júlia.
Teraz s pomocou logopedičky pracuje na obnovení reči. Pomoc klinického logopéda potrebujú ľudia po náhlych cievnych mozgových príhodách, ale aj pri refluxe, Parkinsonovej chorobe či onko diagnózach.
Nedostatku logopédov na Slovensku sa v Správach RTVS venovali redaktori Marie Balážová Melníková a Milan Velecký:
“Niekedy sa tradovalo, že logopéd je len pre malé deti a pre tých, čo nevedia vysloviť hlásku l, r, alebo šušlú. Lenže pribúda aj dospelých pacientov,” ozrejmila logopedička Mária Šišková.
“Pokiaľ sme logopedičku mali, s pacientami pracovala. Teraz, keď logopedičku nemáme, pacientom nevieme pomôcť. Nevieme ich naučiť to, čo ich naučil logopéd, čiže ich úloha je nezastupiteľná,” uviedla prezidentka Slovenskej neurologickej spoločnosti Zuzana Gdovinová.
Kým v susednej Českej republike ich majú približne 900, na Slovensku je 214 klinických logopédov. “Čiže aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti je veľmi nízka. Je nás nielen málo, ale aj sme starí ako klinické logopedičky,” dodala Šišková.
“Určite by pomohlo posilnenie našich radov v oblasti klinickej logopédie ďalej od Bratislavy,” zdôraznila klinická logopedička Silvia Adzimová.
Ministerstvo zdravotníctva a zástupcovia logopédov zvažujú úpravy v oblasti vzdelávania. “Tie majú zjednodušiť nadobúdanie odbornej kvalifikácie logopédov v rôznych stupňoch s prihliadnutím na zachovanie odborných kvalít. Avšak takéto zmeny neprebiehajú zo dňa na deň,” ozrejmil hovorca rezortu zdravotníctva Andrej Wallner.
