Francúzi v nedeľu (30. 6.) volia v predčasných parlamentných voľbách, ktoré by po prvý raz od druhej svetovej vojny mohli zveriť vládu nacionalistickým, krajne pravicovým silám. Prvé projekcie sa očakávajú okolo 20:00, keď sa zatvorí posledná volebná miestnosť, prvé oficiálne výsledky by mali nasledovať počas noci.
V nedeľu sa koná len prvé kolo volieb, ktoré poskytnú obraz o celkovom sentimente voličov, druhé kolo bude 7. júla.
Prezident Emmanuel Macron vyhlásil predčasné voľby po tom, čo krajne pravicové Národné združenie Marine Le Penovej vyhralo v európskych voľbách a uštedrilo tvrdú porážku jeho strane. Národné združenie podľa prieskumov získava podporu a má šancu získať väčšinu v parlamente.
Macron neodstúpi
V tom prípade by Macron musel menovať za premiéra lídra strany Jordana Bardellu. To by viedlo k neľahkému systému rozdeľovania moci, ktorý je známy ako „kohabitácia“. Aj keď Macron povedal, že neodstúpi pred vypršaním prezidentského mandátu v roku 2027, kohabitácia by ho oslabila na domácej aj svetovej scéne.
Hrozbu pre Macronovu centristickú alianciu Spolu pre republiku však predstavuje aj nová ľavicová koalícia Nový ľudový front, ktorá zhromažďuje krajne ľavicové až stredoľavé strany.
Mnohí francúzski voliči sú frustrovaní z inflácie a ekonomických obáv, ako aj z Macronovho vedenia krajiny, ktoré považujú za arogantné a mimo dosahu ich životov.
Ich nespokojnosť by však mohla viesť k výsledku, ktorý by mohol zasiahnuť nielen francúzsku politiku. Ide aj o európske finančné trhy, západnú podporu Ukrajiny či spôsob riadenia francúzskeho jadrového arzenálu a globálnych vojenských síl.
Prognózy sú však vzhľadom na komplikovaný volebný systém vo Francúzsku mimoriadne náročné. Strany budú totiž medzi dvoma kolami pracovať na tom, aby v niektorých obvodoch vytvorili spojenectvá alebo sa z iných stiahli. V minulosti takéto taktické manévre udržali krajne pravicových politikov mimo moc, teraz je však podpora Národného združenia rozsiahla.
