Prednosta Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Jozef Valky bol ošetrujúcim lekárom premiéra Roberta Fica (Smer-SD) po atentáte z 15. mája.
V rozhovore s redaktorom Dominikom Veľasom v Aktuálne :24 priblížil, ako prežíval intenzívne chvíle, keď spolu s tímom lekárov bojoval o život premiéra. „Neviem si predstaviť, čo by sa dialo, keby sme neuspeli,“ uviedol anestéziológ Jozef Valky.
Pozrite si celý rozhovor s lekárom, ktorý po atentáte ošetroval premiéra Roberta Fica alebo si prečítajte jeho prepis pod videom:
Po atentáte na Roberta Fica ste sa o premiéra starali dva týždne. Na akom oddelení premiér bol a ako to ovplyvnilo fungovanie oddelenia?
Pacient bol prijatý po operácii na Kliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny Rooseveltovej nemocnice a bol tu celkovo 16 dní. Prevádzku to v podstate vôbec neovplyvňovalo.
Pacienta sme vyčlenili do tzv. transplantačnej jednotky. Vyžadoval si totiž iný režim, ako ostatní pacienti. Bola tam ochranka. Chod kliniky bežal tak, ako keby sa nič nedialo.
Premiéra Roberta Fica zasiahli štyri guľky a podrobil sa náročnej päťhodinovej operácii aj iným lekárskym zákrokom. Aké poranenia presne utrpel?
Najzávažnejšie poranenie bolo v dutine brušnej. Z predchádzajúcich správ už viete, že mal na piatich miestach poranenie a prestrelenie tenkého čreva a guľka sa zastavila v bedrovom kĺbe. Táto operácia bola najdlhšia.
Avšak najzávažnejšie poranenie bolo to, že kinetická energia samotnej strely ochromila nervové zakončenia v dutine brušnej a zastavila sa nám na nejaký čas peristaltika čriev.
Čo sa týka toho bedrového kĺbu, musel sa meniť?
Bedrový krv, respektíve hlavicu bedrového kĺbu sme ošetrili. Teraz čaká pacienta ďalšie vyšetrenie. Ak tam nedôjde k nekróze, tak sa nebude musieť operovať Ak by tam ale došlo k určitým zmenám, potom pacienta čaká ešte operácia bedrového kĺbu.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) hovoril, že premiér bude mať aj trvalé následky na pohybovom ústrojenstve. Je to spojené s bedrovým kĺbom? Aký je predpoklad pri takýchto zraneniach?
Tam sme sa ešte vôbec nedostali. Možno sa pán premiér zotaví bez operácie, možno bude potrebovať operáciu. Ale po operáciách bedrových kĺbov koľko ľudí chodí a dokonca športuje. Vyjadrovať sa k tomu, či bude mať nejaké následky, alebo ako to obmedzí jeho činnosť, to je veľmi predčasné.
Išlo naozaj o vážne zranenie, bolo to možno aj šťastie, že to nebolo ešte niečo náročnejšie alebo fatálnejšie pri tých strelných poraneniach?
Som veľmi nešťastný z rôznych správ a publikácií, ktoré bežia či už na streamových médiách alebo na normálnych sieťach. Toto je veľmi závažné poranenie a mnohí pacienti sa v prvom rade vôbec nedožijú prevozu do nemocničného zariadenia, lebo zomierajú na vykrvácanie.
V dutine brušnej sú dve veľké cievy – dolná dutá žila a brušná aorta. Keby ich strela zasiahla, pacient by už neprežil prevoz k nám.
Ak sa aj ten prevoz podarí, potom môžu nasledovať sekundárne komplikácie. A to napríklad keby došlo k závažnému poraneniu hrubého čreva a následne k sterkorálnej peritonitíde, čo je mnohokrát smrteľné ochorenie, ktoré by sme možno nemuseli zvládnuť.
Požiadali ste vedenie nemocnice, aby lekári nekomunikovali o zdravotnom stave premiéra. Prečo to bolo pre lekársky tím dôležité?
To nie je úplne presné. Chceli sme sa len odosobniť z mediálneho tlaku, ktorý tu hneď nastal. Naša prvotná starosť bola, aby sme sa vedeli o pacienta postarať. Aby sme vedeli spraviť všetko tak, aby od nás mohol v spokojnosti odísť.
Nemyslím si, že v takom hektickom období, ktoré tu nastalo po tejto udalosti, by bolo to najsprávnejšie predstúpiť pred médiá a tráviť tam množstvo času nad nie úplne korektnými otázkami.
Viem si presne predstaviť, čo by sa nás pýtali – odkedy, dokedy, ako, prečo a za čo. Niektoré veci sme ani my vtedy nevedeli a ja som potreboval, aby celý tím, ktorý sa o pacienta staral, mal pokoj a mohol sa venovať medicíne.
Má váš tím alebo aj vy osobne nejaké skúsenosti s podobnými zraneniami?
Našťastie nie sme vo vojnovom stave, čiže týchto poranení až tak veľa nie je. Nejaké sme mali, najmä poľovníkov, keď došlo k nešťastnej náhode. Operujeme tu ale veľké výkony v dutine brušnej, či už sú to resekcie pečenie, operácie pre karcinómy hrubého čreva, množstvo a množstvo ďalších. Takže skúsenosti nejaké máme.
Je niekto z vášho tímu v kontakte s lekármi, ktorí sa o premiéra starajú, respektíve pýtali si oni podrobnejšie informácie o premiérovom zdravotnom stave?
Keď sme už vedeli, že kam bude pacient smerovať, spojili sme sa s kolegami z Bratislavy. Pán doktor, ktorý ho mal na starosti sem prišiel, zvolali sme celý operačný tím lekárov, ktorý sa o pacienta staral.
Tam sme mu všetko podrobne vysvetlili, čo sme s pacientom robili, aký je jeho stav. Stretli sme sa aj priamo pri lôžku pacienta, kde sme si ten stav prebrali.
Cítili ste vy alebo vaši kolegovia tlak?
Ak v takýchto chvíľach niekto povie, že necítil žiaden tlak, tak si myslím, že si vymýšľa. Ten tlak bol enormne obrovský. Neviem si predstaviť, čo by sa dialo, keby sme neboli uspeli v našom snažení.
Bol by to veľký tlak či už na nás lekárov, ktorí sme sa o pacienta starali, alebo na nemocnicu, keby sa nám to nepodarilo. Neviem si to veľmi predstaviť.
