Na hlavný obsah

Minerálne pramene v Dudinciach poznali už ľudia v praveku. Výskum odhaľuje dávnu históriu kúpeľov

Archeológovia nepoľavujú v objavovaní histórie v Dudinciach.

Minerálne pramene v Dudinciach poznali už ľudia v praveku. Výskum odhaľuje dávnu históriu kúpeľov
Artefakty archeologického výskumu v Dudinciach. Foto: RTVS

V blízkosti takzvaných rímskych kúpeľov v Dudinciach pokračuje po roku archeologický výskum. Potvrdil, že tam bolo praveké sídlisko a ľudia už vtedy využívali minerálne pramene. Vďaka novým nálezom môžu zistiť aj to, ako sa stravovali, alebo aké mali klimatické prostredie.

Archeologický výskum iniciovalo samotné vedenie kúpeľov v Dudinciach. Chcú zistiť, odkedy ľudia túto vodu používajú.

„Dedinské pramene majú viac ako 80-tisíc rokov. Tohtoročný výskum potvrdil, že už v praveku boli ľudia v kontakte s touto vodou. Určite na pitie ju využívali, ale to až ďalšie výskumy ukážu, či aj na niečo iné,“ informovala kultúrna manažérka Kúpeľov Dudince Žaneta Beňová.

Ako pokračuje výskum v Dudinciach zisťovala v Správach RTVS redaktorka Alžbeta Sujová:

„V tejto sonde sa nám podarilo nájsť travertínový žľab. To znamená, že tadiaľto tiekol nejaký prívod vody práve z tých minerálnych prameňov,“ priblížila archeologička z Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre Katarína Šimunková.

Druhá etapa výskumu potvrdila, aká veľká bola praveká osada, čím sa osadníci zaoberali, čo používali. „Zároveň sme doskúmali zásobnicu. Slúžila na uskladnenie zásob, hlavne obilia alebo nejakých byliniek, prípadne aj mäsa. Hovorí o tom, že tu bola naozaj vitálna osada, čiže fungovala niekoľko generácií,“ doplnila vedúca archeologického výskumu pravekej osady Noémi Beljak Pažinová.

Pomáhajú aj študenti

Podrobnejší archeobotanický výskum chce aj veľa trpezlivosti. Vzorky hliny namáčajú do vody a to, čo vypláva na povrch, zachytávajú na veľmi jemné sito.

„Získavame drobné nálezy, ktoré sú menšie ako milimeter, kúsky dreva zhoreného, alebo zhorené semená, rybie kostičky. Potom vieme povedať, čo ľudia jedli, čo pestovali, aké drevo používali,“ opísala archeobotanička z UKF Nitra Mária Hajnalová. „Vieme, že sa hýbeme v 4 000 – 4100 rokov pred naším letopočtom,“ dodala.

„Aj slimáky, ktoré sme vykopali, nám vedia určiť aj prírodné klimatické prostredie, či bolo rovnako sucho ako teraz, alebo bolo vlhké prostredie,“ ozrejmila Katarína Šimunková.

Na výskume sa podieľajú aj študenti v rámci letnej školy archeológie, aby získali potrebnú prax. „Najväčšou zábavou pre mňa je odkrývať sondy. Ideme vrstva po vrstvičke a nikdy nevie človek, čo tam nájde,“ povedal študent archeológie z UKF Nitra Filip Srnka.

„Toto je taký výskum, čo ma najviac zaujal, lebo je to obdobie, ktorému by som sa chcela venovať, čiže neolit,“ prezradila študentka archeológie z UKF Nitra Eliška Vaneková. Na toto miesto v Dudinciach sa chcú výskumníci vrátiť aj o rok.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Regióny