Austrálski a indonézski vedci objavili na indonézskom ostrove Sulawesi najstarší príklad figurálneho jaskynného umenia na svete. Maľba divokého prasaťa a troch postáv podobných ľuďom je stará najmenej 51 200 rokov. To je o najmenej päťtisíc rokov viac ako predchádzajúce známe najstaršie jaskynné umenie. Napísal spravodajský server BBC News.
Tento objav posúva dobu, keď moderní ľudia prvýkrát prejavili schopnosť tvorivého myslenia, uviedli autori štúdie. Vedci použili nový postup na určenie minimálneho veku novoodhalenej maľby v jaskyni Leang Karampuang v oblasti Maros-Pangkep v provincii Južná Sulawesi.
S pomocou lasera datovali kryštály uhličitanu vápenatého, ktorý sa prirodzene vytvoril na povrchu maľby.
„Táto metóda je výrazným zlepšením a mohla by znamenať revolúciu v datovaní skalného umenia po celom svete,“ uviedol Maxime Aubert, odborník na archeológiu z Griffithovej univerzity v Austrálii a jeden z vedúcich výskumu, ktorý bol v stredu (3. 7.) zverejnený v časopise Nature.
Čo o maľbe zistili?
Výjav, ktorému dominuje zobrazenie prasaťa s rozmermi 92 krát 38 centimetrov, ktoré stojí vzpriamene spolu s tromi menšími postavami podobnými ľuďom, namaľovali jedným odtieňom tmavočerveného pigmentu. V jaskyni sa nachádzajú aj ďalšie vyobrazenia ošípaných.
Vedci maľbu interpretovali ako rozprávaciu scénu, čo z nej podľa nich robí najstarší známy doložený príklad rozprávania príbehov prostredníctvom umenia.
„Tri postavy podobné ľuďom a postava prasaťa zjavne neboli zobrazené izolovane v oddelených častiach skalnej dosky,“ uviedol ďalší z autorov štúdie, archeológ z Griffithovej univerzity Adam Brumm, ktorého citovala agentúra Reuters.
„Naopak, vzájomná poloha postáv a spôsob, akým spolu komunikujú, boli zjavne zámerné a vyjadrujú jednoznačný zmysel pre dej. Medzi týmito postavami sa niečo deje. Rozpráva sa príbeh. Samozrejme nevieme, aký ten príbeh bol, „dodal Brumm.
Európa nebola rodiskom jaskynného umenia
Rovnakú datovaciu metódu použili vedci aj pre nové posúdenie veku ďalšej jaskynnej maľby zo Sulawesi z lokality Leang Bulu‘ Sipong 4, ktorá tiež zobrazuje rozprávaciu scénu. Tentoraz na nej možno pozorovať čiastočne ľudské a čiastočne zvieracie postavy loviace ošípané a zakrpatené byvoly.
Vedci zistili, že je táto maľba stará najmenej 48-tisíc rokov. Vznikla teda o štyritisíc rokov skôr, ako sa doteraz predpokladalo.
„My, ľudia, sa definujeme ako druh, ktorý rozpráva príbehy a toto sú najstaršie dôkazy, že to robíme,“ povedal Aubert. „Na maľbe z Leang Karampuang je interakcia medzi postavami podobnými ľuďom a prasátkom, druhom, ktorý stále obýva ostrov, trochu záhadná.“
„Dve z týchto postáv držia nejaké predmety a zdá sa, že najmenej jedna postava sa naťahuje k prasačej tvári. Ďalšia postava je umiestnená priamo nad hlavou prasaťa v polohe hlavou dole,“ dodal Brumm.
O tvorcoch sa vie málo
O ľuďoch, ktorí jaskynné maľby na Sulawesi vytvorili, sa vie len málo. Podľa Auberta sa môže ukázať, že sú maľby ešte staršie, ako je minimálny vek stanovený novým testovaním, možno pochádzajú z doby prvej vlny Homo sapiens, ktorá sa pri migrácii z Afriky preliala cez tento región a nakoniec sa pred 65-tisíc rokmi dostala do Austrálie.
Doteraz najstaršou známou jaskynnou maľbou bola maľba v jaskyni Leang Tedongnge, rovnako na Sulawesi, z doby spred najmenej 45 500 rokov. Maľba v Leang Karampuang podľa vedcov predchádza jaskynným maľbám v Európe, z ktorých najstaršia je v jaskyni El Castillo v Španielsku, datovaná do doby pred asi 40 800 rokmi.
„Tento objav veľmi starého jaskynného umenia v Indonézii potvrdzuje, že Európa nebola rodiskom jaskynného umenia, ako sa dlho predpokladalo. Naznačuje tiež, že rozprávanie príbehov bolo oveľa staršou súčasťou ľudských dejín, ako sme si doteraz mysleli, „dodal Brumm.
