V nedeľu (7. 7.) sa vo Francúzsku koná druhé kolo predčasných parlamentných volieb. Výsledok môže znamenať zlom v histórii krajiny, pričom môže mať aj veľký vplyv na európsku politiku, píšu agentúry AP a DPA.
Účasť v druhom kole predčasných parlamentných volieb dosahuje neobvykle vysoké hodnoty. Tri hodiny pred uzavretím volebných miestností stihlo odovzdať svoj hlas 59,7 percenta z oprávnených voličov, čo je najviac za ostatné vyše štyri desaťročia, konkrétne od roku 1981.
Volebná účasť je dokonca o niečo vyššia, ako bola v rovnakom čase v minulotýždňovom prvom kole volieb, keď do 17.00 h odovzdalo 59,39 percenta voličov. V prvom kole predčasných volieb pritom celkovo odvolilo 66,71 percenta voličov.
Môže voliť viac než 49 miliónov ľudí
V prvom kole predčasných parlamentných volieb pred týždňom bola celková účasť 66,71 percenta, na poludnie to bolo 25,9 percenta, pripomína DPA. Volebné miestnosti sa vo Francúzsku otvorili v nedeľu o 8.00 h. Výsledok môže znamenať zlom v histórii krajiny, pričom môže mať aj veľký vplyv na európsku politiku.
Vo voľbách do Národného zhromaždenia (dolná komora parlamentu) môže voliť viac než 49 miliónov registrovaných voličov. Volebné miestnosti sú otvorené od 8.00 h do 20.00 h a počiatočné výsledky budú známe už krátko po ich zatvorení. Hlasovanie v zámorských územiach Francúzska sa začalo už v sobotu.
Francúzi budú počas nedele rozhodovať o 501 z 577 kresiel v Národnom zhromaždení. O zvyšných 76 poslancoch bolo rozhodnuté už počas prvého kola minulý týždeň, pripomína AP.
Otázka krajne pravicových nacionalistov
Všetci sledujú, či sa krajne pravicovým nacionalistom z protiimigračného Národného združenia (RN) podarí získať absolútnu väčšinu v Národnom zhromaždení, píše DPA.
Predošlú nedeľu v prvom kole predčasných volieb zvíťazilo práve krajne pravicové RN, za ktorým nasledovala koalícia stredoľavicových, krajne ľavicových a zelených strán – a centristická aliancia prezidenta Emmanuela Macrona bola až tretia.
Ak krajná pravica získa 7. júla absolútnu väčšinu, vo francúzskom politickom systéme nastane tzv. kohabitácia, keď prezident musí vymenovať za premiéra zástupcu odlišného politického zoskupenia. V tomto prípade predsedu RN 28-ročného Jordana Bardellu. Vtedy sa obmedzí kontrola Macrona nad rozhodovaním o domácej politike a môže to tiež znížiť súčasnú francúzsku podporu Ukrajine.
Macronovo rozhodnutie vyhlásiť predčasné voľby po úspechu RN v eurovoľbách prekvapilo väčšinu analytikov. Vyvolalo tiež neistotu v druhej najväčšej európskej ekonomike. Parížska burza utrpela v júni najväčší mesačný pokles za dva roky.
Riadne funkčné obdobie poslancov Národného zhromaždenia je päť rokov. V jednomandátových volebných obvodoch sa volí podľa väčšinového volebného systému v dvoch kolách. Ak v prvom kole žiadny kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov a zároveň podporu aspoň 25 percent oprávnených voličov, do druhého kola postúpili kandidáti s podporou minimálne 12,5 percenta odovzdaných hlasov.
