Severoatlantická aliancia v utorok (9. 7.) pre niekoľko členských štátov podpísala zmluvu na nákup protilietadlových striel Stinger v hodnote 700 miliónov dolárov (647 mil. eur). V prejave k predstaviteľom zbrojoviek to na okraj samitu NATO povedal generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg.
Vojenské výdavky aliančných štátov podľa neho stále rastú a najmenej 23 krajín tento rok vyčlení na armádu dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) či viac.
„Obranné výdavky budú stúpať, krajiny budú viac investovať do vecí, ktoré dodávate,“ ubezpečoval Stoltenberg predstaviteľov zbrojárskych firiem. Aliancia sa od predvlaňajšieho vpádu ruských vojsk na Ukrajinu snaží navyšovať zbrojnú výrobu, aby mohla ďalej podporovať brániace sa ukrajinské vojsko aj dopĺňať vlastné zásoby. Na to však potrebuje navýšenie výrobných kapacít zbrojoviek.
Šéf NATO vyhlásil, že so spojencami čoraz viac zameriavajú na spoločnú produkciu a obstarávanie zbraní. Ako príklad uviedol spomínaný kontrakt na nákup striel Stinger, ktorý aliančná agentúra podpísala v mene viacerých nešpecifikovaných štátov.
Rast výdavkov dokazuje podľa neho fakt, že kým pred začiatkom ruskej invázie plnilo záväzok dvojpercentných výdavkov na armádu len niekoľko krajín, tento rok ich bude už 23 z celkových 32. Je medzi nimi aj Česko, ktorého vláda plánuje nad týmto prahom zostať aj v ďalších rokoch. Nový britský premiér Keir Starmer vyhlásil, že jeho krajina plánuje v budúcnosti zvýšiť výdavky na 2,5 percenta, musí však najprv zhodnotiť svoju doterajšiu vojenskú stratégiu.
