Od samitu Severoatlantickej aliancie, ktorý sa do štvrtka (11. 7.) koná vo Washingtone, očakáva generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zhodu na mohutnom balíku pomoci pre Ukrajinu. Zahŕňať by mal napríklad bilaterálne dohody medzi niektorými členskými štátmi a krajinou, ktorá čelí ruskej invázii, či oznámenie dodávok vojenského materiálu Kyjevu. Stoltenberg to povedal pri príchode na stredajšie (10. 7.) rokovanie samitu.
NATO by podľa neho malo dohliadať na výcvik ukrajinských ozbrojených síl. Pripomenul tiež, že koordinácia pomoci Ukrajine bude nanovo prebiehať z veliteľstva na americkej vojenskej základni vo Wiesbadene. Bude mať „logistické uzly“ aj v krajinách východného krídla NATO. Očakáva sa, že v celej Aliancii bude do koordinačných aktivít zapojených takmer 700 ľudí z NATO a partnerských krajín.
Zároveň by sa Aliancia podľa svojho šéfa mala zhodnúť na dlhodobom záväzku pomoci určenej Ukrajincom. Zástupcovia členských krajín sa na začiatku júla dohodli, že NATO na budúci rok poskytne Ukrajine vojenskú pomoc za 40 miliárd eur. Nenašli ale zhodu ohľadom plánu poskytovať krajine napadnutej Ruskom aj v ďalších rokoch minimálne rovnako vysokú pomoc.
Posilnenie vzájomnej súčinnosti
Ďalším záväzkom by podľa šéfa NATO malo byť posilnenie vzájomnej súčinnosti medzi ukrajinskými a aliančnými silami. Všetky tieto prvky pomoci by podľa Stoltenberga vytvorili silný most pre Ukrajinu v jej ceste za členstvom v Aliancii. Všetci spojenci podľa neho súhlasia s tým, že sa Ukrajina stane súčasťou bloku, je ale skoro na to povedať, kedy sa tak stane.
Stoltenberg tiež očakáva, že nezávisle od výsledku novembrových amerických prezidentských volieb zostanú Spojené štáty silnými spojencami v Aliancii. Je to podľa neho v bezpečnostnom záujme USA a zároveň to má širokú podporu verejnosti.
Skoršia kritika od vtedajšieho šéfa Bieleho domu a teraz opäť republikánskeho prezidentského kandidáta Donalda Trumpa podľa šéfa NATO necielila priamo na Alianciu, ale na to, že niektoré štáty nedávajú dostatok peňazí na obranu. Vojenské výdavky aliančných krajín ale podľa Stoltenberga stále rastú a najmenej 23 krajín tento rok na armádu vyčlení dve percentá hrubého domáceho produktu či viac.
Zo strany Ruska teraz podľa generálneho tajomníka nehrozí bezprostredné vojenské ohrozenie akejkoľvek krajiny NATO, pretože Rusko všetky prostriedky sústredí na Ukrajinu. Existuje ale stála hrozba ruských kybernetických útokov a sabotáží.
Lídrov štátov NATO v stredu čaká prvé pracovné zasadnutie, vo štvrtok budú nasledovať ďalšie dve týkajúce sa Ukrajiny a spolupráce s krajinami Indo-Pacifiku. Českú delegáciu na vrcholnej schôdzke vedie prezident Petr Pavel, ktorý do Washingtonu priletel v pondelok.
