Severoatlantická aliancia si želá, aby sa Ukrajina, ktorá sa teraz s aliančnou podporou bráni ruskej invázii, stala jej členom. Novinárom to v stredu (10. 7.) pred polnocou SELČ pracovným zasadnutím samitu NATO vo Washingtone povedal generálny tajomník organizácie Jens Stoltenberg.
Potvrdil pritom záväzok členských štátov poskytnúť Ukrajine „v budúcom roku“ vojenskú pomoc vo výške 40 miliárd eur.
„Otázkou nie je, či Ukrajina vstúpi do NATO, ale kedy sa tak stane,“ vyhlásil Stoltenberg. Cestu Ukrajiny do Aliancie označil za „nezvratnú“.
Hoci zhoda na biliónovej podpore Ukrajiny pre budúci rok padla, ani Stoltenberg, ani takzvaná Washingtonská deklarácia, výsledok tohto zasadnutia, nespomínajú viacročný finančný záväzok pomoci Kyjevu, o ktorý sa Stoltenberg usiloval.
Účastníci samitu rokovali aj o Číne. A to nielen v súvislosti s vývojom v juhovýchodnom Pacifiku, ale aj práve v súvislosti s Ukrajinou. Peking podľa Stoltenberga umožňuje Rusku, aby v invázii do susednej krajiny pokračovalo.
Deje sa tak prostredníctvom dodávok technológií dvojakého použitia, predovšetkým mikroelektroniky používanej v moderných zbraňových systémoch.
„NATO nie je organizácia, ktorá uvaluje ekonomické sankcie. Zastupujeme ale polovicu svetovej ekonomiky. Ak bude Čína (v podpore Ruska) pokračovať, zasiahne to jej záujmy,“ uviedol Stoltenberg s tým, že je na Európskej únii a ďalších inštitúciách, aby na Čínu uvaľovali ekonomické sankcie.
Reakcia Číny
Čínske zastúpenie pri Európskej únii v reakcii na deklaráciu z Washingtonu uviedlo, že vyhlásenie NATO „je plné útočnej rétoriky“ a vychádza z „mentality studenej vojny“.
„Všetkým je dobre známe, že Čína nie je pôvodcom ukrajinskej krízy. Paragrafy o Číne sú provokatívne očividné klamstvá a očierňovanie,“ stojí vo vyhlásení, ktoré opakuje čínsky postoj, podľa ktorého Peking prísne kontroluje vývoz technológií dvojakého použitia.
Samitu sa zúčastňuje aj americký prezident Joe Biden. Ten zopakoval svoje vlaňajšie vyhlásenie, že USA sú odhodlané „brániť každý kúsok územia NATO“.
V súvislosti s pokračujúcou prezidentskou kampaňou v Spojených štátoch odpovedal Stoltenberg na novinársku otázku, či podľa neho USA zostanú spojencom NATO aj v prípade, že v Bielom dome zasadne republikán Donald Trump.
Biden (81) čelí narastajúcemu počtu výziev, aby z kampane pred novembrovými voľbami odstúpil kvôli svojmu vysokému veku. Členstvo v NATO je podľa Stoltenberga v bezpečnostnom záujme USA.
„Spojené štáty sú, samozrejme, veľké, štvrtina svetovej ekonomiky. Ale s NATO majú polovicu. USA má viac ako 30 priateľov a spojencov. To Rusko ani Čína nemajú,“ uviedol generálny tajomník. Dodal, že podpora NATO má v USA širokú podporu naprieč oboma hlavnými stranami.
„Hlavná kritika zo strany Trumpa i ďalších nebola proti NATO, ale proti členom Aliancie, ktorí do neho dosť neinvestujú. To sa zmenilo…23 spojencov (v rámci Aliancie) teraz dáva aspoň dve percentá HDP na obranu… to je úplne iný svet,“ dodal Stoltenberg.
Koordinácia pomoci Ukrajine
Zvýšenie obranných výdavkov umožnilo podľa Stoltenberga Aliancii posilniť spoločnú protivzdušnú obranu a „adaptovať“ štruktúru vojenského velenia, ktoré zahŕňa aj najnovších členov Fínsko a Švédsko.
NATO v stredu podľa agentúry Reuters oznámilo dokončenie systému protiraketovej obrany Aegis Ashore. Ten zahŕňa predovšetkým základne pre odhaľovanie a zadržiavanie balistických rakiet umiestnené v severnom Poľsku a Rumunsku, radarový systém v Turecku a americké torpédoborce v Španielsku.
Členské štáty sa v stredu tiež zhodli, že NATO ako celok od Spojených štátov prevezme koordináciu pomoci Ukrajine, na ktorej sa bude podieľať okolo 700 ľudí z NATO na čele s vysokopostaveným generálom, ktorého meno Stoltenberg na tlačovej konferencii zatiaľ odmietol spresniť, a veliteľstvom na americkej vojenskej základni vo Wiesbaden.