Aj napriek tomu, že politici násilie a útoky odsudzujú, podľa odborníkov práve oni nesú za stav v spoločnosti svoj podiel viny. Môže za to aj populizmus, ktorý často využívajú vo svojich politických kampaniach. Sociológovia sa zhodujú, že nenávisť plodí nenávisť.
Populizmus je známy v politických prejavoch už desiatky rokov. Podľa politického analytika je problém to, že politici ho využívajú čoraz častejšie.
„Čo je hlavnou podstatou populizmu, je vymedzovanie sa a rozdeľovanie spoločnosti na my a oni. A už len takéto nejaké vymedzovanie v rámci populácie je problematické, pretože spôsobuje to ako keby do určitej miery nejakú nenávisť časti populácie,“ uviedol analytik MEDIAN SK Michal Mislovič.
Nenávisti v politike a v spoločnosti sa v Správach venovali redaktorky Barbora Šišoláková a Katarína Wildová:
Podľa odborníkov prerastá politická komunikácia do nenávistných odkazov, čomu v značnej miere pomohli aj sociálne siete. „Tento druh komunikácie sa zdá byť ľahší, pretože útočiť alebo dehumanizovať je niekedy jednoduchšie, ako odborne argumentovať,“ myslí si riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.
„Kedysi boli kampane súbojom ideí. Súbojom o to, že akým smerom sa má uberať krajina, ktoré hodnoty sa posúvajú do popredia a toto celé sa do veľkej miery zvulgarizovalo,“ tvrdí odborník na reklamu a komunikáciu Róbert Slovák.
„Tuná to od politikov chce, aby neútočili na seba v rámci toho, že jeden preferuje jednu ideológiu a druhý druhú. Sú to ideológie a netreba ani tie ideológie obviňovať ani z toho, že je to tá ideológia, ktorá je možno nejakým zlom. Nie je. Tým zlom sú, keď tak ľudia,“ zdôraznil Mislovič.
Ľudia reagujú na slová politikov
Analytik pripomína, že ľudia reagujú na to, čo politici rozprávajú. Množstvo negatívnych podnetov, akými sú pandémia, ekonomická kríza, či vojna na Ukrajine môžu viesť u ľudí k frustrácií.
„V momente, ako budú politici prichádzať s tým, že sa nebudú snažiť upokojovať populáciu, ale naopak, skôr vzbudzovať vášne, tak potom sme svedkami takýchto činov, ktoré treba odsúdiť. Že jednotlivec si môže myslieť, že to môže zobrať do vlastných rúk,“ skonštatoval Mislovič.
Sociológovia sa zhodujú, že zmeniť náladu v spoločnosti môžu samotní politici. A to zmenou komunikácie voči voličom, ale aj oponentom. „Jednoducho politici sú zrkadlom populácie, lebo vzišli z nej a na druhej strane tí politici potom určujú to správanie tej spoločnosti,“ dodal analytik MEDIAN SK.
„Ak manifestačne tvrdím, že upokojte sa, buďte pokojní, slušní voči sebe a naďalej zdieľam alebo novogenerujem videá a odkazy, ktoré sú znepokojujúce, vulgárne a doslova agresívne, musím očakávať aj to, že verejnosť a ľudia na sociálnych sieťach zrkadlia tento názor a budú ho opakovať,“ vysvetlila sociologička Silvia Porubänová.
Politológ upozorňuje, že niektoré strany nechcú meniť komunikačnú stratégiu zámerne, pretože práve rozdeľovanie spoločnosti zaberá na ich voličov.
„Pokiaľ robíte niečo desať rokov, tak je skutočne veľmi komplikované pretvoriť samého seba a napasovať komunikačné stratégie tak, aby polarizáciu spoločnosti zmierňovali. Otázne je, či by im to uveril volič. Otázne je, či by potom volič neodišiel k iným politickým stranám,“ myslí si politológ Radoslav Štefančík.
