Tropické teploty týchto dní sa dajú ľahšie zvládnuť na horách. V nadmorskej výške dvetisíc metrov však môže byť pocit úľavy od horúčav zavádzajúci. Búrka medzi skalami patrí medzi najrizikovejšie.
„Dole je horúčava, preto sme vyšli sem hore, aby sme sa ochladili, pretože je to tu oveľa príjemnejšie ako dole,“ uviedla turistka v Tatrách.
Klíma v nadmorskej výške dvetisíc metrov je predsa len o niečo príjemnejšia ako dole. Avšak vo vysokohorskom prostredí si turisti mnohokrát neuvedomujú nástrahy počasia, ktoré tu na nich číhajú.
Počasiu v horách sa v Správach venovala redaktorka Ivana Ratkovská:
Hrozí kolaps z prehriatia organizmu a pri bezoblačnej oblohe UV index rastie s nadmorskou výškou. „Teplo zasahuje aj do najvyšších nadmorských výšok a človeka vyčerpáva. Čiže treba dodržiavať pitný režim, človek sa potí,“ uviedol horský vodca a záchranár Marek Biskupič.
Tridsaťštyri stupňov na kúpalisku na juhu a 25 na horách môže vytvoriť podobnú záťaž pre organizmus. „Dole v tom teple je človek viac-menej pasívny, vníma to ináč. A tu, tým že je aktívny, tak mám pocit, ako keby sa to aj vyrovnalo,“ myslí si zástupca riaditeľa Horskej záchrannej služby (HZS) Igor Trgiňa.
Búrky na horách sú veľkým rizikom
Najväčším rizikom v súvislosti s počasím sú búrky na horách. Zásah bleskom vysoko v skalách sa spravidla končí tragicky.
„Dokážu prísť veľmi rýchlo, človeka prekvapiť. Odporúčame chodiť v ranných hodinách. A keď už príde búrka, byť už dole alebo na zostupe. Nebyť v tých najexponovanejších častiach chodníkov a na štítoch,“ odporúča Biskupič.
Posledná tragická udalosť z Belianskych Tatier ukazuje, že ani v doline pod prístreškom nie je človek pred búrkou v bezpečí.
„Treba mať, samozrejme, aj trochu šťastia. Nikto si nepamätá, že by tu takáto kamenná lavína niekedy spadla. Určite sa im to miesto zdalo bezpečné a možno, že im chýbalo iba šťastie,“ vysvetlil riaditeľ HZS Martin Matúšek.
Dôležité je sledovať meteorologické výstrahy a vývoj počasia aj počas túry. Lepšie je sa otočiť a zbytočne neriskovať.
