Možné otvorenie Ústavy SR už neskloňuje len koalícia, ale aj opozičné KDH. Priority však majú odlišné. Avšak na to, aby sa do Ústavy SR zasiahlo, je potrebná koalično-opozičná spolupráca, teda minimálne 90 hlasov. To k dispozícii nemá ani sama opozícia, ani koalícia.
Možný zásah do Ústavy SR naznačil už pred pár dňami premiér Robert Fico (Smer-SD). Konkrétne v súvislosti s ideológiami, ktoré sú podľa neho v príkrom rozpore s tým, čo v nej máme.
„Možno budeme musieť hľadať zhodu na slovenskej politickej scéne v ďalších krokoch v úprave Ústavy SR, v ktorej by sme hrádzu proti liberálnym a progresivistickým ideológiám postavili ešte silnejšiu,“ povedal predseda vlády.
Snahám o zmenu Ústavy SR sa v reportáži v relácii Rádiožurnál venovala redaktorka Štefánia Jánošíková:
S vlastnými prioritami prišli aj kresťanskí demokrati. Okrem iného navrhujú ústavnú poistku proti zneužívaniu skráteného legislatívneho konania či zmenu volebného systému.
„Jedna z najväčších priorít je výhrada vo svedomí a posilnenie práv rodičov pri vzdelávaní ich detí, aby nemohol niekto, nejaké občianske združenia alebo niečo podobné, zasahovať do vzdelávacieho procesu ich detí,“ uviedol predseda hnutia Milan Majerský. Progresívne Slovensko reagovalo, že KDH si musí vybrať, akou cestou presadí svoju agendu.
„PS je vždy pripravené diskutovať s našimi partnermi v SaS a KDH o tom, ako na Slovensku brániť právny štát a demokraciu. Ale akékoľvek snahy meniť ústavu s Robertom Ficom či Andrejom Dankom idú presne opačným smerom. Principiálne ich odmietame,“ skonštatoval šéf poslaneckého klubu PS Martin Dubéci.
SaS: KDH naskakuje na vábenie R. Fica
Podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga KDH naskakuje na vábenie Roberta Fica a ide o zástupné témy.
„Nevytvárajme tu nejakým spôsobom z Ústavy SR ‚pomníček‘, kde si musíte niečo napísať, aby to tu bolo úplne naveky. To nikomu nepomôže,“ podotkol šéf liberálov.
„Nejde o kolaboráciu. Ide o to, aby sme urobili čo najviac dobra pre občana,“ reagoval Milan Majerský. Diskutovať chcú so všetkými stranami.
„V hodnotových otázkach, áno. Čo sa týka justičných záležitostí, tam sa obávam, že nie. Ak je prienik programový a hodnotový, tak to vieme podporiť, ale určite nie automaticky,“ uviedol poslanec SNS Roman Michelko.
U nás politici o Ústave SR uvažujú nie ako o najvyššom zákone štátu, ale často ako o dokumente, do ktorého sa dajú vložiť hodnotové vyjadrenia.
„Často sa hovorí novelizáciách Ústavy SR. A to teda nie sú zmeny, ktoré by sa usilovali o to upravovať nejaké elementárne a základné fungovanie štátu, ale dávajú sa tam veci, ktoré sú viac politickým vyjadrením a odkazom voličom o tom, na čom politickej strane záleží,“ myslí si politológ Samuel Spáč z Katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave.
