Balík 350 miliónov eur z európskych peňazí má byť podľa ministerstva investícií akútnou injekciou na budovanie infraštruktúry vody a kanalizácie. Podľa odborníkov a dát Štatistického úradu (ŠÚ) SR je najmä kanalizácia slabinou viacerých regiónov a obcí.
Dáta ŠÚ SR z roku 2022 hovoria jasnou rečou. Viac ako 1,5 milióna obyvateľov Slovenska nie je pripojených kanalizáciu.
„Až v piatich z osem krajov Slovenska má prístup ku kanalizácií menej než 70 percent obyvateľstva. Najhoršia situácia je v Nitrianskom kraji, s pripojením 59 percent obyvateľov,“ priblížila hovorkyňa ŠÚ SR Jana Morháčová.
Finančnej injekcii na dobudovanie infraštruktúry vody a kanalizácie sa v reportáži v relácii Rádiožurnál venoval redaktor Rastislav Dubovský:
Richard Raši pripisuje vinu bývalej vláde
Šéf rezortu investícií Richard Raši (Hlas-SD) hovorí o rozdelení 350 miliónového balíka na dobudovanie vodovodov a kanalizácie. Ubrzdenie rozbehnutých projektov pripisuje rozhodnutiu Matovičovej vlády.
„S národným plánom budovania vodovodov a kanalizácií prišla v roku 2019 vláda Petra Pellegriniho, no vláda Igora Matoviča ho v roku 2020 zrušila,“ povedal Raši.
Bývalý štátny tajomník rezortu životného prostredia Michal Kiča sa ohradzuje voči obvineniam Richarda Rašiho. „Aby uviedol, kde a kedy zrušila Matovičova vláda plán budovania vodovodov a kanalizácií. V období rokov 2020 až 2023 sa zrealizovalo, zazmluvnilo infraštruktúry na vodovody a kanalizácie za viac ako 220 miliónov eur,“ uviedol.
Podľa odborníka na samosprávy Daniela Klimovského za zlú infraštruktúru kanalizácie majú maslo na hlave viaceré doterajšie vlády. „Keď sa pozrieme na správu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá upozorňuje na investičný dlh vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam, tak tu sa bavíme o potrebe niekoľkých miliárd eur,“ vysvetlil Klimovský.
Podľa ZMOS je to málo
Sľúbených 350 miliónov eur z európskych peňazí je podľa šéfa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozefa Božika dobrou správou, no zišlo by sa oveľa viac. „Keby to bolo desať miliárd eur na vodu a kanál, tak by to bolo relatívne dobré. Stále je to málo na to, čo potrebujeme investovať,“ uviedol Božik.
Budovanie kanalizačnej infraštruktúry je dôležité aj pre nové zahraničné investície. Richard Rybníček z Únie miest Slovenska zastáva názor, že je potrebné zadefinovať priority. „Aby sa prideľovali tieto finančné prostriedky, predovšetkým do oblastí, ktoré majú väčší potenciál rozvoja,“ vysvetlil.
Pre dobudovanie kanalizácií sú nádejou aj peniaze z rezortu životného prostredia. Rezort plánuje v treťom kvartáli 2024 vyhlásiť výzvy na budovanie a obnovu vodárenskej infraštruktúry celkovo za viac ako 114 miliónov eur z európskych peňazí.
