Dúhová vlajka so štátnym znakom počas pochodu Dúhový Pride nahnevala časť vládnych politikov. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) dokonca podal trestné oznámenie za hanobenie štátnych symbolov. Organizátori pochodu chceli vlajkou pripomenúť Slovensku, že aj oni sú súčasťou spoločnosti.
Súčasťou pochodu Dúhový Pride boli tisíce farebných symbolov a vlajok. Politikov z SNS pobúrila tá so štátnym symbolom, ktorá bola aj súčasťou výzdoby na námestí Slobody.
„Ak toto nie je hanobenie štátnej zástavy, tak potom tým hanobením nie je asi nič,“ uviedol v stanovisku Taraba.
„Môžu byť ľudia, ktorým to prišlo tak, že ide o nejakú devalváciu štátneho symbolu. Ale takto to vôbec nebolo myslené. Je to symbolická vlajka, ktorá mala napovedať tomu, že Slovensko je krajinou pre všetkých ľudí bez rozdielu,“ vysvetlila historička a etnologička Katarína Nádaská.
„Tá vlajka nie je úplne nová. My sme ju používali aj minulé roky. O to je to prekvapujúce, že to vzbudilo pozornosť dnes. Ale potvrdzuje to len to, že tým účelom nie je chrániť slovenskú vlajku, ale skôr vzbudzovať vášne na sociálnych sieťach,“ upozornil spoluorganizátor pochodu Dúhový Pride v Bratislave Martin Macko.
„Podal som trestné oznámenie za hanobenie štátnych symbolov na generálnej prokuratúre,“ uviedol Taraba.
Dúhovej vlajke so slovenským znakom a s ňou spojenými reakciami zo strany niektorých koaličných politikov sa v reportáži v Správach venovala redaktorka Barbora Šišoláková:
Trestný čin hanobenia štátnych symbolov neexistuje
Odborník na trestné právo Tomáš Strémy vysvetľuje, že trestný čin hanobenia štátnych symbolov neexistuje. No existuje výtržníctvo.
„Avšak musí pri naplnení skutkovej podstaty ísť o také konanie, pri ktorom sa štátny symbol použije urážlivo, neúctivo, demonštratívnym symbolom, ako je napríklad podpálenie štátneho symbolu, podpálenie vlajky, dupanie na vlajku alebo močenie na vlajku napríklad,“ vysvetlil expert.
Slovenské súdy sa už raz stretli s prípadom, ktorý súvisel s hanobením vlajky. V roku 2012 spálila dvojica extrémistov pred bratislavským hradom európsku zástavu. Ani takýto skutok však nevyhodnotil sudca ako trestný čin, ale ako priestupok, za ktorý dostali páchatelia pokutu.
SNS pripravuje nový zákon
SNS už chystá v súvislosti s vlajkami zmeny, ktoré predloží do parlamentu v septembri.. „Pripravili sme zákon, že tak ako v Dánsku, bude musieť byť na štátnej budove štátna vlajka a žiadna iná,“ priblížil predseda národniarov Andrej Danko.
Katarína Nádaská upozornila, že pri štátnych a vládnych budovách zákon už platí. Počíta s tým, že sa sprísni a iná vlajka okrem slovenskej a európskej priestor nedostane.
Viac detailov sme sa od centrály SNS nedozvedeli, na našu správu nereaguje. Otázkou je, či obmedzí zákon napríklad aj verejné budovy samospráv, ako sú mieste úrady. „Verím, že príde čas, že aj hlavné mesto nebude vešať tie trápne dúhové vlajky,“ vyhlásil Andrej Danko.
„Bratislava bola odjakživa rozmanitá a naďalej chce byť mestom, kde je rešpekt ku každému úplnou samozrejmosťou,“ uzavrel hovorca Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava Peter Bubla.