Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľu (28. 7.) pohrozil Izraelu vojenskou intervenciou. „Tak ako sme išli do Náhorného Karabachu, tak ako sme išli do Líbye, niečo podobné môžeme urobiť v ich prípade,“ povedal Erdogan.
Povedal to na podujatí, ktoré usporiadala jeho vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) v meste Rize ležiacom na pobreží Čierneho mora. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.
„Nie je dôvod, prečo by sme to nemohli urobiť. Musíme byť silní, aby sme mohli podniknúť tieto kroky,“ dodal Erdogan, ktorý je ostrým kritikom izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy, v prejave vysielanom v televízii.
Erdogan narážal konflikt o Náhorný Karabach medzi Arménskom a Azerbajdžanom, v ktorom Turecko podporuje Azerbajdžan okrem iného dronmi. V Líbyi zmietanej občianskou vojnou Ankara podporuje medzinárodne uznávanú vládu vojenským vybavením a personálom.
Turecký prezident nespresnil, aký druh intervencie má na mysli. Predstavitelia AKP na žiadosti agentúry Reuters o vyjadrenie k Erdoganovým slovám nereagovali.
Hrozbám tureckého prezidenta Izraeli sa v Rádiožurnále venovala redaktorka Slovenského rozhlasu Elena Seeber:
Reakcia na Erdoganove výroky
Na výroky tureckého prezidenta však reagoval izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac, ktorý na sieti X napísal, že „Erdogan ide v stopách Saddáma Husajna a vyhráža sa útokom na Izrael. Mal by si spomenúť, čo sa tam stalo a ako to skončilo“.
V marci 2003 americké jednotky vpadli do Iraku, kde sa mali nachádzať zbrane hromadného ničenia. Vojenská operácia viedla k zvrhnutiu vtedajšieho irackého diktátora Saddáma Husajna. O tri roky neskôr Husajna popravili za masakry Kurdov a šiitov.
Od začiatku vojny v Pásme Gazy pred takmer deviatimi mesiacmi sa vzťahy medzi Izraelom a Tureckom dramaticky zhoršili. Erdogan označil palestínske militantné hnutie Hamas za „oslobodzovaciu organizáciu“ a prirovnal izraelského premiéra Benjamina Netanjahua k Adolfovi Hitlerovi.
Erdogan v polovici júla vyhlásil, že jeho krajina už nebude súhlasiť s budúcou spoluprácou medzi NATO a Izraelom, kým na palestínskych územiach nezavládne udržateľný mier.
Vojnu v Pásme Gazy spustil vpád kománd Hamasu a iných skupín do južného Izraela zo 7. októbra 2023, počas ktorého zahynulo viac ako 1 200 ľudí. Izrael odpovedal masívnymi leteckými útokmi a pozemnou ofenzívou.
