Slovenská lesnícka komora (SLK) upozorňuje na mimoriadne vážnu situáciu v lesoch na Horehroní, Orave, Muránskej planine, v Nízkych a Vysokých Tatrách a ďalších oblastiach Slovenska.
Tieto územia ukazujú systémové zlyhanie riadenia a starostlivosti o lesné porasty. Vyzýva preto Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR a ministerstvo pôdohospodárstva na urýchlené zintenzívnenie prác na likvidácii existujúcich kalamít.
V spoločnosti prestávajú podľa predsedu SLK Igora Viszlaia platiť základné princípy starostlivosti o lesy a vykonávanie ochrany lesov.
„Nevážime si zdravé zelené lesy! Pod rúškom ochrany prírody nechávame odumierať rozsiahle komplexy lesov, dokonca aj v horských a vysokohorských lokalitách, ktoré sú so svojou predispozíciou veľmi zraniteľné,“ podotkol.
„Slovensko potrebuje odbornosť“
Rozhodnutia orgánov ochrany prírody považuje za šablónovité. Tvrdí, že nezohľadňujú súvislosti vo vzťahu zelený les, voda, pôda, klíma, geologické podložie, sklon, bionómia škodcov a riziko ich premnoženia.
„Na Slovensku vytvárame model ochrany prírody, ktorý v konečnom dôsledku likviduje naše najcennejšie prírodné dedičstvo. Príroda nám potom vystavuje veľmi drahé účty za rozhodovanie úradníkov od zeleného stola,“ skonštatoval Viszlai.
Ak má byť Slovensko úspešné v spracovávaní kalamít, potrebuje odbornosť, rýchlosť a dôslednosť pri vykonávaní opatrení ochrany lesa.
Podcenením niektorej z týchto zásad vznikajú podľa lesníckej komory veľké ekologické škody v prírodnom prostredí a obrovské ekonomické a ekologické škody z dôvodu znehodnocovania dreva, lesného ekosystému a aj na vodnom režime krajiny.
SLK preto vyzýva ministerstvo pôdohospodárstva a envirorezort na úpravu legislatívy, ktorá zjednoduší procesy súvisiace s nahlasovaním a evidenciou kalamity. Odporúča výrazne skrátiť čakacie lehoty na vyjadrenia k povoleniu spracovávania kalamity.
Výnimky v mimoriadnych situáciách
MŽP by malo ďalej zrušiť usmernenie generálnej riaditeľky Sekcie ochrany prírody, biodiverzity a krajiny z mája 2020 k postupu v konaniach pri obmedzení, zákaze alebo určení podmienok vykonávania lesohospodárskych činností.
Taktiež by malo urýchlene vypracovať programy starostlivosti o chránené územia, ktorých obsahom bude vopred odsúhlasený manažment vo vzťahu ku kalamitám. SLK vyzýva envirorezort aj na možnosť uplatňovania výnimiek pri mimoriadnych situáciách v bezzásahovom území po vzore okolitých štátov.
Pokračuje, že MŽP by malo vyhodnotiť doterajšie dosahy bezzásahových území na okolité územia, ako je šírenie kalamity z bezzásahu do okolia či ekologické dosahy odumretých porastov v krajine – erózie, zosuvy, vplyv na vodný režim, klímu.
Následne by malo nasmerovať výzvy a projekty na tieto témy a poučiť sa z dôsledkov, tvrdí lesnícka komora. Envirorezort by mal podľa nej prehodnotiť výmery bezzásahových území.
SLK apeluje aj na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aby zjednodušilo verejné obstarávania pri výbere dodávateľov lesníckych činností v procese spracovávania kalamít a obnovy kalamitných plôch.
