Slovenské národné povstanie (SNP) bolo podľa historikov druhé najväčšie ozbrojené vystúpenie proti fašizmu v Európe. Zapojilo sa doň približne 80-tisíc ľudí. Okrem Slovákov v ňom bojovali príslušníci ďalších vyše tridsiatich národov a národností.
Ozbrojené vystúpenie proti vtedajšiemu režimu na Slovensku pripravovala od roku 1943 Slovenská národná rada. Svoje plány koordinovala so zahraničnou česko-slovenskou vládou.
Základné fakty o SNP zhrnul v reportáži v relácii Správy redaktor Miroslav Lyko:
„Iniciatíva vychádzala z domácich zdrojov. Londýn s týmto vystúpením súhlasil. Aj ustanovil na základe odporúčania Slovenskej národnej rady velenie celej akcie,“ uviedol Róbert Arpáš z katedry histórie na UKF v Nitre.
„Hlavnou hybnou silou povstania bola povstalecká armáda, jednotky slovenskej armády, ktoré prešli na stranu povstalcov, plus jednotky zahraničnej česko-slovenskej armády,“ pokračoval Arpáš.
Za veliteľa vojenských operácií na Slovensku 23. marca 1944 vymenoval exilový prezident Edvard Beneš podplukovníka Jána Goliana.
„O mesiac neskôr prijal Golian politický program Slovenskej národnej rady a vytvoril vojenské ústredie. To vypracovalo plán povstania. Podľa optimálneho variantu malo povstanie vypuknúť po dohode so sovietskou stranou a v súčinnosti s postupom Červenej armády,“ vysvetlil historik z Ústavu pamäti národa Tomáš Klubert.
„Počítalo sa s tým, že postupujúca Červená armáda dosiahne slovenské hranice, vtedy vypukne povstanie a za pár dní Červená armáda rýchlo prejde cez slovenské územie a bude súčasne uchránené bojov. To bol optimálny variant. Bohužiaľ, musel sa naplniť plán B,“ podotkol Arpáš.
Povstanie malo podľa neho vypuknúť v prípade priamej okupácie nemeckým vojskom. Došlo k tomu ráno 29. augusta 1944.
Prípravy neboli hotové
Slovenské národné povstanie tak podľa historika vypuklo v čase, keď jeho prípravy ešte neboli dokončené.
„Na obrane povstaleckého územia sa podieľalo zhruba 60-tisíc vojakov, 12-tisíc partizánov z 33 národov a národností. Pochopiteľne, najpočetnejší boli Slováci,“ priblížil Klubert.
„Americké letectvo veľmi pomohlo povstaniu tým, že bombardovalo nemecké letiská, napríklad bombardovaním letiska v Malackách alebo bombardovaním Vrútok, kde sa zoskupovalo veľké množstvo nemeckých jednotiek. Takisto tu pôsobila aj britská a americká vojenská misia. Priviezlo americké letectvo zbrane, lieky a ďalší materiál,“ pokračoval historik.
Povstanie po dvoch mesiacoch Nemci porazili. Vyžiadalo si 10- až 15-tisíc obetí. „Nemci počítali s tým, že pár dňovú policajnú akciu, nie boje. Avšak vďaka zahraničnej pomoci, dodávkam zbraní, materiálu, dokázali povstalci vzdorovať až dva mesiace,“
„Viazať sily nepriateľa a keď by už Červená armáda bola pri slovenských hraniciach, tak to povstanie malo šancu na úspech. Takto prezentovalo Slovákov ako svojbytný národ, ktorý nesúhlasí s nemeckou okupáciou,“
„Po páde Banskej Bystrice 27. októbra 1944 vydal generál Viest povstaleckej armáde rozkaz, aby prešla na partizánsky spôsob boja,“ uzavrel Klubert. Niektoré jednotky takto bojovali až do konca vojny.
