Kliešte nie sú len nepríjemné, ale aj nebezpečné. Prenášajú viaceré závažné ochorenia. Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) sa rozhodli, že ich budú hubiť prirodzeným spôsobom. S pomocou hyperparazitickej osičky.
Napriek tomu, že sú malé a voľným okom takmer neviditeľné, dokážu veľmi pomôcť.
“Tieto osičky sa vyznačujú tým, že vo voľnej prírode napádajú predovšetkým nymfálne štádiá našich druhov kliešťov, ktoré sa u nás vyskytujú. A to buď na vegetácii, alebo na hostiteľoch, na ktorých tieto kliešte cicajú,” priblížila výskumná pracovníčka SAV Bronislava Víchová.
Novému spôsobu boja proti kliešťom sa v relácii Aktuálne :24 venovala redaktorka Miriam Pálková:
Proti kliešťom sa najčastejšie bojovalo použitím chemických postrekov. Časom sú proti nim odolné. Príroda si s nim dokáže niekedy poradiť aj sama. “Napríklad niektoré druhy, ako kurovité vtáky, bažanty a podobne, tak konzumujú aj hladné, aj nacicané kliešte,” vysvetlil výskumník SAV Michal Stanko .
“Táto biologická forma kontroly je jednoznačne veľmi prijateľnou alternatívou k používaniu rôznych chemických akaricídov, ktoré sú škodlivé jednak pre prostredie a jednak pre zdravie človeka,” ozrejmila Víchová.
Neškodí prírode
V rámci pilotného projektu vedci prenášajú nakazené kliešte z prírody do laboratórií. Tie sa tam na zvieratách nacicajú a odložia do špeciálnych boxov, kde ich sledujú približne mesiac. “Vo vajíčkach sa začínajú vyvíjať larvy, ktoré vyžierajú vnútorné tkanivá tela kliešťa, čím v podstate spôsobujú jeho úhyn,“ doplnila vedkyňa.
Čerstvo vyliahnuté osičky tak pridajú k sterilným, čiže laboratórnym kliešťom, a tie zostanú tiež napadnuté.
“Našim cieľom by bolo skúsiť vypúšťať tieto sterilné kliešte napadnuté osičkami na lokalitách, kde teda poznáme, aké druhy kliešťov sa vyskytujú. Predpokladáme, že by sme nejakým spôsobom mohli skúsiť regulovať početnosť kliešťov,” uzavrela Víchová.
“To je forma biologického boja, ktorá najmenej škodí prírode,” dodal vedec Stanko. Zatiaľ čo bez tejto pomoci vedcov sa kliešte nakazia iba zriedka, vďaka hyperparazitickým osičkám je úspešnosť v laboratóriách aj 50-percentná.
