Slovenskému ťažobnému priemyslu hrozí podľa baníkov kolaps. Na Slovensku je pritom potenciál v niektorých oblastiach ťažby rúd významných pre budúce technológie. Veľká časť surovín sa pritom dováža z Číny. Otázna je však cena energií a ekológia.
Najväčší ťažobný podnik na Slovensku je v Jelšave, v okrese Revúca. Ťažba tam môže pokračovať aj ďalších 200 rokov, vzhľadom na jedno z najväčších magnezitových ložísk na svete. Podľa baníkov slovenský ťažobný priemysel čelí viacerým výzvam.
„Európski producenti znižujú výrobu, znižujú ceny. Začína sa cenová vojna energií v Európe, vysoké environmentálne nároky – mimo únie žiadne pomaly. Takže je to je to prakticky taký sizyfovský boj. Ale my sme presvedčení, že to zvládneme, že zdravý rozum zvíťazí,“ skonštatoval generálny riaditeľ SMZ Jelšava Roman Gažúr.
Problémom ťažobného priemyslu sa v reportáži v Správach venovala redaktorka Martina Beshirová:
Do roku 2030 majú štáty Európskej únie využívať minimálne 10 percent vlastných kritických surovín a 40 percent recyklovaných surovín.
„Sme povinní pripraviť projekty, strategické projekty tých surovín, ktoré máme k dispozícií. Sme povinní zriadiť úplne inú legislatívnu štruktúru,“ uviedol predseda predstavenstva Slovenskej banskej komory Michal Cehlár.
EK avizuje sankcie
Ak by nesplnili túto lehotu, tak Európska komisia avizuje sankcie. „My tu môžeme byť aj legislatívne, odborne, vedecky, ľudsky, ak dôjde k situácii, ktorá spôsobí to, že ekonomika nebude fungovať, že nebude fungovať dodávka suroviny nejakému obchodnému partnerovi. Lebo problém v Červenom mori, atď, to nás môže ohrozovať,“ povedal predseda Slovenskej banskej komory Michal Cehlár.
„Treba si uvedomiť, že čím viac ideme do nových technológií, do takzvaného Green Deal-u, tým viacej budeme potrebovať baníkov samotných pretože nevieme vyrobiť baterku nevieme vyrobiť solárny panel a nevieme vyrobiť ani iné súčiastky,“ uviedol generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.
Dnes sa dováža až 95 percent surovín z Číny. Baníci preto požadujú od štátu nový geologický prieskum krajiny.
„To, čo by sme my teraz potrebovali od vlády je aby, preskúmala naše územie do hĺbky dajme tomu 300 až 500 m. Naozaj sa môže stať, že na Slovensku máme vzácne alebo kritické materiály, ktoré ešte zatiaľ o nich ani nevieme,“ upozornil Lasz.
„Geologický prieskum, sa bude realizovať tam, kde to dáva environmentálny aj ekonomický význam,“ uviedol envirorezort v stanovisku.
Baníctvo na Slovensku má dlhú históriu a zamestnáva približne 6 600 ľudí. Podľa baníkov by práve takýto geologický prieskum pomohol zvýšiť podnikateľské aj štátne príležitosti. V súčasnosti tržby v odvetví dosahujú približne pol miliardy eur.
