Slovenská lekárska komora (SLK) upozornila, že financovanie zdravotníctva iba z jedného zdroja je vzhľadom na potreby rezortu neudržateľná. Navrhuje preto zmeny. Popri odvodoch do poisťovní a príspevku zo štátneho rozpočtu lekári vidia cestu v doplnkovom poistení či spoluúčasti pacienta pri platbe za vyšetrenia.
Lekári navrhli rozdeliť zdravotné výkony do troch skupín. V prvej by poisťovne hradili všetko, v druhej si časť vyšetrenia zaplatí pacient. A v tretej skupine by mali byť nadštandardné vyšetrenia, ktoré si pacient uhradí sám.
„U nás sa už tento spôsob realizuje, a to pri priplácaní za lieky a zdravotné pomôcky. Čiže model tu už máme,“ vysvetlil prezident SLK Jaroslav Šimo.
Zmenám, ktoré navrhujú lekári pre lepšie financovanie zdravotníctva, sa v reportáži v Správach venovala redaktorka Andrea Šeligová:
Ďalším zdrojom by malo byť doplnkové poistenie nad rámec bežného zdravotného poistenia. Podľa prezidenta SLK sa takto dá zvýšiť príjem v rozpočte o 10 až 20 percent.
„O tejto forme pripoistenia vlastne sa u nás hovorí minimálne 20 rokov, ale preto, aby sa takáto forma poistenia zrealizovala, sa nespravilo doteraz nič. Musíme však skonštatovať, že neexistuje motivácia poisťovní rozvíjať tento segment tak isto ako zatiaľ neexistuje motivácia obyvateľstva uzatvárať takýto druh poistenia,“ pokračoval Šimo.
„Žiaden zákon nebráni tomu, aby poisťovne prišli s nejakým komerčným produktom pripoistenia. Bráni tomu skôr praktická situácia na trhu tým, že nemáme dobre zadefinovaný produkt, ktorý poskytuje verejná zdravotná starostlivosť. V princípe, všetci majú nárok na všetko za každých okolností,“ podotkol ekonomický analytik Martin Vlachynský.
Potrebná zmena
Riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní Dajana Petríková uznala, že podobná zmena bude potrebná a systém financovania by sa mal priblížiť modelom zo zahraničia.
„Vzhľadom na starnutie nášho obyvateľstva nebudeme vedieť vysporiadať s nákladmi na zdravotnú starostlivosť inak ako systémom viac pilierového hradenia zdravotnej starostlivosti,“ uviedla Petríková.
„Naším cieľom je otestovať nový zoznam zdravotných výkonov, ktorý by sa v pilotnej fáze mal spustiť od 1. októbra. Úlohou je zistiť, čo pacienti skutočne potrebujú a aké výkony poskytovatelia reálne poskytujú,“ vysvetlil hovorca ministerstva zdravotníctva Andrej Wallner.
Analytička hovorí o zlom hospodárení
Podľa zdravotníckej analytičky je však peňazí v rezorte dostatok. Problém vidí v zlom hospodárení.
„Ak by sme teraz nastavili iba ďalší zdroj financovania, dodnes veľmi neefektívneho systému, tak by sme tento zlý stav iba zastabilizovali. Nedosahujeme také zdravotné výsledky, aké by sme mohli dosahovať. To znamená, že my s tými peniazmi veľmi zle hospodárime,“ dodala zdravotnícka analytička a bývalá štátna tajomníčka Jana Ježíková.
Ministerstvo zdravotníctva robí audit poplatkov za vyšetrenia, na základe ktorého môže pripraviť zmeny.
