Ani po druhom kole výberového konania nenašlo ministerstvo zdravotníctva prevádzkovateľa pre 14 z 27 ambulantných pohotovostí. Podľa odborníkov za to môžu dlhodobo neriešené problémy v zdravotníctve.
Prevádzkovateľa ambulantnej pohotovosti nenašli Malacky, Senec, Veľký Krtíš, Ilava, Púchov, Martin, Hlohovec, Topoľčany, Levoča, Rožňava ani Trebišov.
„Pre pevné body ambulantnej pohotovostnej služby, ktoré ostali neobsadené, vydalo ministerstvo poverenie na dočasné prevádzkovanie. Prevádzka týchto bodov je tak zabezpečená,“ informovalo ministerstvo zdravotníctva.
Chýbajúcim ambulantným pohotovostiam sa v Správach venovali redaktorky Jana Obrancová a Barbora Žiačiková:
„Toto je situácia z nášho zdravotníctva, že pokiaľ je to ziskové, lukratívne, tak to majú súkromníci. Akonáhle to pre tie súkromné firmy prestane byť zaujímavé, nie je to až tak ziskové, tak sa neprihlásia a ministerstvo to vyrieši šmahom ruky – povinnosťou pre najbližšiu štátnu nemocnicu, ktorá to dostane na starosť,“ skonštatoval predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský.
Organizátori nemajú motiváciu zapojiť sa do výberového konania. Znamená to pre nich finančnú, časovú i personálnu záťaž.
Odborníci o situácii
„Často narážajú na situáciu, že lekári nechcú slúžiť na týchto pohotovostiach. Druhou rovinou toho celého je, že táto služba sa zneužíva pacientmi minimálne v 30 percentách,“ uviedol prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko.
„Ďalším dôležitým bodom je, že často vidíme, že na ambulanciách po 14. hodine sa neposkytuje zdravotná starostlivosť, čo je v Nemecku nemysliteľné. Vtedy sa už poskytuje len administratíva. Tým, že tam pacient nenájde svojho lekára, tak potom okamžite ide na pohotovostnú službu,“ dodal.
„Keď sa to naposledy stalo, napríklad v nitrianskej nemocnici, tak pre detskú pohotovostnú ambulanciu to boli náklady na jej založenie, čisto len priestory a vybavenie, 13-tisíc eur,“ pripomenul Visolajský.
Podľa Lekárskeho odborového združenia je tento stav nespravodlivý voči pacientom – daňovým poplatníkom. Tvrdí, že keď môže zarábať súkromník, mala by mať túto možnosť aj štátna nemocnica.
„Treba nastoliť zlepšenie vzdelávania, zlepšenie spoločenského postavenia lekárov a zdravotníckych pracovníkov na Slovensku. Samozrejme aj to financovanie, ktoré každoročne riešime. To je balík opatrení, ktoré treba robiť dlhodobo, systematicky a za desať rokov budeme vidieť výsledok,“ povedal prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth.
