Ceny plynu, elektriny a kúrenia by na budúci rok nemali výrazne rásť. Tvrdí to predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Mierny nárast môžeme čakať jedine pri cene plynu. Ten bude stáť takmer 38 eur za megawatthodinu. Cena elektrickej energie zostane na rovnakej úrovni. Cenu plynu však môže ohroziť situácia v zahraničí.
Výkyvy v cene plynu spôsobuje nestabilita na strednom východe, ale aj situácia u našich susedov. Kyjev navyše uvažuje, že podobne ako to bolo s ropou, ukončí dodávky plynu cez svoje územie. Kontrakt na prepravu vyprší už koncom tohto roku.
„V prípade, že nepotečie plyn z východu na západ, tak táto skutočnosť môže mať veľmi výrazný vplyv na ceny plynu nie len pre domácnosti, ale aj pre priemysel a celé Slovensko aj ďalšiu časť Európskej únie. Takže nie sme v tom sami,“ priblížil predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.
Cenám energií sa v Správach venoval redaktor Boris Novotňák:
Rokovania s ukrajinským prepravcom
Rozhodnutie má v ruke ukrajinský prepravca Naftogaz. S vedením firmy v utorok (27. 8.) rokovala aj slovenská delegácia.
„Pre Slovensko, ale aj ďalšie susedné krajiny, je dôležité zachovať plynulé zásobovanie zemným plynom a ropou. S čím súvisí tranzit ruského plynu aj po roku 2024,“ uviedol podpredseda parlamentu poverený jeho riadením Peter Žiga (Hlas-SD).
S vysokou cenou plynu máme skúsenosti. V roku 2023 sme podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť minuli na štátnu pomoc asi 1,9 miliardy eur. Pomoc však nebola dostatočne adresná.
„Podľa našich odhadov, keby sa vláda sústredila len na tú tretinu domácností s nízkymi príjmami, tak náklady na zadotovanie energií pre chudobnejšie domácnosti by bola asi len niečo vyše štvrtiny z celkového rozpočtu, ktorý sme nakoniec minuli,“ priblížil člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
Domácnosti v energetickej chudobe
Najviac ohrozených je približne šesť percent domácností. Tie nemajú na zaplatenie účtov za energie, čo znamená, že sú energeticky chudobné. Štátna pomoc napriek tomu mala zmysel, pretože hrozilo, že tento počet narastie na trinásť percent.
„Tým, že sme zastropovali ceny energií, tak naopak klesla energetická chudoba na päť percent. Čiže bola ešte nižšia, než v dobrých časoch. Dôvodom je to, že ceny energií sa nezvýšili, ale príjmy domácností v minulom roku predsa len rástli,“ dodal Šuster.
Rezort hospodárstva pre takéto domácnosti zvažuje adresnú pomoc, ktorá by mala zmierniť šok po náraste cien plynu. Ten by podľa analytikov mohol v porovnaní s dneškom narásť o 25 percent. Finálnu cenu však určí samotný ÚRSO až po skončení takzvaných cenových konaní.
