Akcionárom vodárenských spoločností by mala byť len samospráva alebo štát a nikto iný. Vyplýva to z návrhu uznesenia, ktoré schválila vláda. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v minulosti preveril vodárenské firmy a odhalil prvé pokusy o privatizáciu. Príslušný zákon sa preto sprísni.
Pred piatimi rokmi NKÚ poukázal na to, že do vodárenstva vstupujú zahraničné spoločnosti. Tak sa to dialo na strednom Slovensku či v regióne pod Tatrami. Zákon však hovorí, že akcionármi vodárenských spoločností môžu byť len obce a mestá.
„Ono sa to v zákone píše. Realita je však iná. Akcie dnes vlastnia aj priamo vodárenské spoločnosti. Ak meníte akcionárske pomery na zasadnutiach rozhodujúcich orgánov tejto spoločnosti, tak toto spĺňa náležitosti teoretické, ktoré súvisia so skrytou privatizáciou,“ vysvetlil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Prísnejším podmienkam pre vodárne sa v Správach venoval redaktor Silvester Roštár:
NKÚ apeloval na štát, aby začal konať. Vláda preto schválila uznesenie, v ktorom sa zaväzuje zákon sprísniť.
„Akcionárom vo vodárenských spoločnostiach sa nebudú môcť ani teoreticky stať nejaké neziskové a neviem aké organizácie kvázi napojené na mestá a obce. Ale budú môcť byť len mestá, obce a štát. Štát bude mať predkupné právo na všetky akcie,“ povedal minister životného prostredia Tomáš Taraba.
Vodárne čelia vysokému investičnému dlhu
Oslovili sme viaceré vodárenské spoločnosti. Tie nás odkázali na svoju asociáciu. Zástupcovia Asociácie vodárenských spoločností nám však povedali, že sa k celej veci vyjadria až vo štvrtok (5. 9.).
„Vodárenské spoločnosti fungujú takpovediac živelným vlastným životom. Preto si myslím, že v legislatíve bude treba nielen posilniť kontrolné kompetencie, ale aj nastaviť sankcie,“ povedal Andrassy.
Vodárenské spoločnosti čelia vysokému investičnému dlhu. Podľa NKÚ dosiahol približne desať miliárd eur. Navyše, šéf rezortu životného prostredia tvrdí, že peniaze z vodárenských spoločností odchádzajú aj iným spôsobom.
„Vodárenské spoločnosti majú príjmy z regulovanej činnosti, za dodávky vody, ale nepoužívajú ich primárne na rozvoj infraštruktúry. Financujú sa tam charitatívne organizácie, ktoré spôsobujú to, že finančné prostriedky, ktoré by mali ísť do investičného dlhu, z týchto spoločností odchádzajú,“ dodal Taraba. Envirorezortu dala vláda na prípravu zákona 60 dní.
