Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok (5. 9.) navrhol Brazíliu, Čínu a Indiu ako možných sprostredkovateľov prípadných mierových rokovaní s Ukrajinou.
Podľa agentúry Reuters Putin, ktorý sa zúčastňuje na plenárnom zasadnutí ekonomického fóra vo Vladivostoku, tiež uviedol, že základom pre rokovania by mohla byť dohoda pripravená počas rusko-ukrajinských rokovaní v Istanbule na jar 2022. Zároveň dodal, že Moskva nikdy neodmietla mierové rokovania.
Rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom sa začali krátko po tom, ako ruské vojská na Putinov príkaz vo februári 2022 vtrhli do susednej krajiny.
Ukrajina však rozhovory prerušila, keď po ústupe ruských vojsk z Kyjeva na jar 2022 vyšli najavo masové vraždy a ďalšie zverstvá, ktoré ruskí vojaci počas krátkej okupácie spáchali v okolí ukrajinského hlavného mesta.
Symbolom týchto vojnových zločinov sa stalo mesto Buča, kde na uliciach ležali zastrelení civilisti a našli sa masové hroby. Moskva popiera akékoľvek útoky na civilistov, nehovoriac o vojnových zločinoch. Zmienka o týchto podozreniach prináša v Rusku riziko dlhoročného väzenia.
Neutralita aj vzdanie sa členstva v NATO
V pripravovanej Istanbulskej dohode Rusko požadovalo, aby sa Ukrajina zaviazala k neutralite, vzdala sa členstva v NATO, obmedzila veľkosť svojich ozbrojených síl a udelila východnej Ukrajine osobitný štatút. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dal jasne najavo, že je proti takýmto záväzkom.
Vo Vladivostoku Putin poukázal na vpád Ukrajiny do ruskej Kurskej oblasti, kde ukrajinskí vojaci v auguste prevzali kontrolu nad pohraničnou oblasťou. Podľa ruského prezidenta sa situácia v regióne pre ruské sily stabilizovala a ruskí vojaci začali Ukrajincov zatláčať.
Putin uviedol, že Kyjev sa rozhodol pre inváziu s cieľom zastaviť ruský postup v Donbase, čo sa však nepodarilo.
