Identita Slovákov sa v ére vojnového štátu do istej miery opierala aj o nenávisť voči menšinám. Novela Petra Krištúfka Ema a smrtihlav zachytáva toto prostredie, kedy ľudia museli riešiť množstvo dilem. Aj také, ktoré sa týkali menšín.
Dielo sa dočkalo filmového spracovania a rovnomenná snímka otvára 19. ročník filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch. Viac o ňom v relácii Aktuálne :24 povedala jeho režisérka Iveta Grófová.
Ako uviedla, pôvodne mal film režírovať autor predlohy, čoho sa však nedožil. Producenti ju oslovili, aby nadviazala na jeho tvorbu. Téma ju začala fascinovať.
Prvá klapka padla ešte v roku 2021 a vtedy by režisérka nečakala, že práve tieto témy budú o pár rokov neskôr v spoločnosti rezonovať. Iveta Grófová vidí medzi dobou, ktorú Ema a smrtihlav zachytáva, a súčasným svetom, najmä jednu paralelu.
„Vracia sa nenávistný jazyk, ktorý za vojnového Slovenského štátu bol veľmi silný. Teraz ho, bohužiaľ, počujeme priamo z úst našich elitných politikov, z čoho ma mrazí,“ podotkla Grófová.
Ústrednou postavou filmu Ema a smrtihlav je maďarská vdova Marika. „Je postavená do situácie, kedy sa rozhoduje, či zachráni židovského chlapca pred transportom. Celý film je postavený na jej dilemách, či sa zachová správne v tejto situácii,“ vysvetlila režisérka.
Tvorcovia filmu sa snažili zachovať autentickosť prostredia aj výberom lokalít, kde sa snímka natáčala. „Natáčali sme hlavne na slovensko-maďarských hraniciach v obci Medveďov. Ale zobrazujeme obec Podunajské Biskupice, vtedy Biskupice pri Dunaji,“ priblížila režisérka.
