Namiesto automatickej platby na každý hektár platba tým, ktorí to aktuálne potrebujú. Na európskej pôde sa začína diskutovať o zmenách v agropolitike. Podľa odborníkov by napríklad náklady na udržateľnosť sektora nemali znášať priamo farmári. Odporúčajú financovanie cez špeciálne fondy. Na druhej strane odporúčajú aj zmeny v systéme dotácií.
Až 75 percent peňazí určených pre poľnohospodárstvo sa k farmárom dostáva cez priame platby. U nás je to 100 eur na hektár bez ohľadu na to, čo sa na ňom dorába. Po novom by peniaze išli malým či mladým farmárom, ktorí ich potrebujú, a tým, ktorí si ich zaslúžia. Napríklad za vytváranie pracovných miest.
„Majú byť podporení poľnohospodári so zmiešanou výrobou, teda takí ktorých na Slovensku poznáme, že chovajú zvieratá, pestujú vinič, ovocie, zeleninu. Jednoducho subjekty, kde aj Slovensko má problém,“ vysvetlil šéfredaktor portálu polnoinfo.sk Juraj Huba.
Plánovaným zmenám v platbách farmárom sa v reportáži v Správach z regiónov venoval redaktor Jana Obrancová:
Mnohé farmy totiž pestujú vo veľkom len základné plodiny a nepotrebujú veľa zamestnancov, tak ako pestovatelia ovocia či chovatelia zvierat. Nový systém by mal motivovať k zmenám.
„V každom prípade mal by to byť nástroj, ktorý odfiltruje ako keby tých neaktívnych poľnohospodárov,“ pokračoval predseda Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU Pavol Findura.
„Problém je to, že zostala tu len hŕstka poľnohospodárskych podnikov, ktoré stále držia špecializované výroby,“ pokračoval Huba.
„Priame platby, základný význam a účel je, aby zabezpečili dostatočný a spravodlivý príjem pre poľnohospodára, bez ohľadu na to, aká bude úroda, ako ju speňaží a podobne. Čiže pokiaľ by o tieto priame platby prišli a skutočne budeme mať rok, kedy nedokážu tú úrodu speňažiť, to veľmi silne pocítia,“ myslí si predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš.
SPPK: Správa vzniká bez diskusie
Správu odborníkov obsahujúcu odporúčania označila predsedníčka Európskej komisie za veľmi pevný základ pre rozvoj novej vízie agrosektora. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora však poukazuje na to, že vznikajú bez diskusie s ľuďmi z praxe.
„Nemali sme možnosť sa k nim vyjadrovať. A keď tu máte systém, ktorý funguje a beží 20 rokov a máme ho teraz zmeniť za iný, v poriadku. Ale musíme si povedať viac detailov,“ pokračoval Gajdoš.
„Podľa mňa by si zaslúžil ten, ktorý produkuje hlavne to ovocie, zeleninu, chová v rámci živočíšnej výroby, čiže kvázi je to v tomto kontexte. Ale musím povedať, že toto sú prvé nástrely, kde sa bude viest veľmi intenzívna diskusia,“ dodal minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD).
V súčasnosti platná agropolitika Únie platí do roku 2027. Prípadné zmeny sa tak do nej premietnu až v ďalšom období.
