Štátny rozpočet dosiahol ku koncu prvého polroka schodok štyri miliardy eur. Medziročne tak došlo k jeho zhoršeniu o viac ako miliardu eur. Najväčšiu záťaž predstavujú výdavky Sociálnej poisťovne (SP) na starobné, predčasné, ako aj 13. dôchodky či ich valorizáciu.
Už v súčasnosti je zrejmé, že rozpočtovaný transfer štátu do SP v sume 1,6 miliardy eur nebude tento rok stačiť. V aktuálnej správe o vývoji rozpočtového hospodárenia za prvých šesť mesiacov roka to v piatok konštatoval Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR.
Upozornil tiež na to, že napriek pozitívnym hospodárskym vyhliadkam čelí súčasná vláda tlaku fiškálnej konsolidácie.
„Kľúčové bude z pohľadu našich analytikov, odborníkov z kontrolného úradu, nájsť rovnováhu medzi nevyhnutným znižovaním deficitu a stabilizovaním verejného dlhu a významnými výdavkami pre podporu dôležitých investičných projektov,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
„Výzvou pre vládu je taktiež prehodnotenie výdavkov pre vybrané skupiny obyvateľov. Čísla ukazujú, že výrazne podporovanou skupinou sú seniori. Chýba však pritom vyváženosť s mladými rodinami či ľuďmi, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v sociálnej pasci,“ zhodnotil Andrassy.
Vláda sa zaviazala znížiť deficit
Analytici úradu pripomenuli, že podľa rozpočtu verejnej správy sa vláda zaviazala znížiť deficit na 5,97 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2024. Vychádzala pritom z predpokladu, že schodok za rok 2023 bude na vyššej úrovni 6,52 percenta HDP.
Podľa štátneho záverečného účtu za vlaňajšok však dosiahol deficit len 4,9 percenta HDP. Zámer znížiť ho v tomto roku o 0,5 percenta HDP tak zostáva zatiaľ nenaplnený. Očakáva sa, že skutočný deficit na konci roka bude 7,7 miliardy eur alebo 5,85 percenta HDP.
Kontrolný úrad upozornil, že výdavky na dôchodky si v tomto roku držia vysoké tempo rastu. Prispievajú k tomu hlavne predčasné starobné dôchodky, minuloročné, ako aj tohoročné valorizácie dôchodkov a 13. dôchodky.
Výdavky na starobné dôchodky v prvom polroku presiahli 4,7 miliardy eur a medziročne sa zvýšili o 17 percent. Výrazne v tomto období narástli aj výdavky na predčasné starobné dôchodky. Medziročne vzrástli o 289 percent na takmer 239 miliónov eur.
„V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa čerpanie zdrojov určených na dôchodkový systém zvýšilo o takmer miliardu eur. Pre tento rok nebude rozpočtovaný transfer finančných prostriedkov na úrovni 1,6 miliardy eur dostatočný. Za prvých šesť mesiacov roka sa z neho totiž minulo už 81 percent,“ upozornil NKÚ.
Záťaž predstavujú aj zdravotnícke zariadenia
Záťaž pre verejné financie predstavuje podľa úradu aj neustále zadlžovanie zdravotníckych zariadení. Za prvý polrok sa záväzky 13 univerzitných a fakultných nemocníc zvýšili o 160 miliónov eur na 1,18 miliardy eur. Nemocnice majú najväčšie záväzky voči Sociálnej poisťovni, a to vo výške 483 miliónov eur. Záväzky v sume 374 miliónov eur majú tiež voči svojim dodávateľom.
Ako uvádzajú analytici NKÚ, výdavky Plánu obnovy a odolnosti boli v prvom polroku čerpané na úrovni viac ako 92 miliónov eur, teda 7,6 percent z rozpočtovanej sumy. Do konca roka tak zostáva vyčerpať ešte 1,1 miliardy eur. Podľa údajov rezortu financií však má dôjsť k zintenzívneniu čerpania, ktoré sa odhaduje až na 1,5 miliardy eur.
Čerpanie eurofondov z nového programového obdobia 2021 až 2027 je podľa kontrolného úradu stále nedostatočné. Do polovice tohto roka bolo z Programu Slovensko vyhlásených 152 výziev v objeme 5,7 miliardy eur. Čerpanie k tomuto termínu však predstavuje len 284,5 milióna eur alebo 2,3 percenta z celkovej alokácie.
Prvým finančným míľnikom je koniec roka 2025, keď bude potrebné vyčerpať prostriedky v minimálnej výške 1,5 miliardy eur. Vzhľadom na menej ako 14 percentnú mieru plnenia plánu čerpania je zrejmé, že ak nedôjde k dynamizácii čerpania, hrozí riziko prepadu časti alokácie,“ varoval Andrassy.
Preto je podľa neho dôležité, aby vláda spustila krízový manažment a na mesačnej báze vyhodnocovala plnenie časových, finančných aj manažérskych míľnikov čerpania eurofondov.
